Gombasecká jaskyňa: les brčiek, ktoré nenájdete nikde inde

18.09.2026 21:49  Predstavte si stenu, z ktorej rastú tisíce tenkých dutých trubičiek – ako slamky, ktoré voda nalepila na skalu. Niektoré z nich merajú až tri metre. To je Gombasecká jaskyňa: najväčšia koncentrácia sintrových brčiek na Slovensku. Vďaka nim je jaskyňa zaradená spolu s ostatnými jaskyňami Slovenského krasu do svetového dedičstva UNESCO. Jej návštev sme si nemohli nechť ujsť. Prečo je Gombasecká jaskyňa jedinečná Brčká sú tenké, duté a priezračné. Voda po nich steká po vnútornej strane a ich rast je natoľko citlivý, že sa dotykom rozbijú. Niečo podobné v takej miere nevidíte nikde inde. Miestne brčká sú kombinované s malými stalagmitmi a nátekami – vytvárajú celkom nové tvary. Nečakajte veľkú očarujúcu jaskyňu s obrovskými sálami. Gombasecká je komorná. Má 3 057 metrov, sprístupnených je len 285 metrov. Návštevník uvidí hlavne steny s brčkami a číru podzemnú riečku. Príťažlivosť je v jemnosti, nie v monumentálnosti. Jaskyňa, ktorá liečila Gombasecká má aj liečebné pozadie. Ako prvá jaskyňa na Slovensku sa od roku 1968 desať rokov využívala na speleoterapiu . Stála teplota 9 – 9,4 °C a vlhkosť 95 – 97 % sú ako stvorené na dýchanie človeka s astmou či bronchitídou. Liečba sa dnes už nevykonáva, ale jaskyňa si túto poctu zachovala. Ako vznikla Gombasecká jaskyňa je riečna, výverová. Vytvorila ju voda, ktorá pod Silickou planinou prúdila a tečie dodnes. Počas prehliadky uvidíte Čierny potok, ktorý odvádza vodu zo Silickej planiny . Čierny potok údajne pramení v Silickej ľadnici. Ale vzájomný vzťah oboch jaskýň sme neskúmali. Stále je predmetom bádania. Kde a ako sa sem dostanete Jaskyňa leží asi 10 km južne od Rožňavy, v kaňone rieky Slaná medzi Rožňavou a Plešivcom. Vchod je 11 metrov nad Čiernou vyvieračkou. Parkovisko je priamo pri jaskyni. Ak idete vlakom alebo autobusom, vystúpte v Slavci . ⛏️Prehliadka: čo očakávať Trasa má 530 m , trvá asi 30 minút a má len 87 schodov s prevýšením 7 – 8 m. Je to najľahšia prehliadka zo všetkých jaskýň Slovenského krasu. Teplota je 9 – 9,4 °C – vezmite si mikinu aj v lete. Vstupy sú o 10.00, 11.30, 13.00 a 14.30 hod. Rezervácie netreba – prídete, kúpite si vstupenku a čakáte na najbližší vstup. 🪙Vstupné Dospelí: 10 € Deti 4 – 15 rokov a invalidi: 5 € Študenti a osoby nad 60 rokov: 9 € Foto/video : v cene vstupného Kultúrne poukazy tu neplatia. Aktuálne informácie: ssj.sk. 📍Praktické tipy: vstup do jaskyne Ideálna jaskyňa pre rodiny s deťmi. Krátka trasa, minimum schodov, pevné mostíky – ani predškoláci sa tu nenudia a nezbehnú. Čierny potok. Nevynechajte miesto, kde vidieť rieku vstupovať do jaskyne. Sledovať vodu, ako mizne pod skalami, je veľmi fotogenické. Nedotýkajte sa brčiek. Sú krehké ako porcelán. Stačí, že sa dotknete rukou a a ich rast tak na viac rokov zastavíte. Kombinujte. Blízko je Silická ľadnica, Krásnohorská jaskyňa a Domica. Ale na jeden deň si naplánujte návštevu maximálne dvoch jaskýň, aby ste nedostali mišmaš v hlave. FAQ❓Gombasecká jaskyňa Koľko trvá prehliadka? Asi 30 minút, trasa 530 m, 87 schodov. Je vhodná pre deti a kočíky? Pre deti áno – je to najľahšia prehliadka v Slovenskom krase. Kočíky nie, cesta nie je bezbariérová. Aká je teplota v jaskyni? Stála, okolo 9 °C aj v lete. Oblečte si mikinu. Je jaskyňa otvorená celý rok? Nie, v zimných mesiacoch je zatvorená kvôli ochrane mikroklímy. Aktuálne otváracie časy nájdete na webe SSJ. Môžem fotiť? Áno, bez statívu a blesku. Fotenie je zahrnuté vo vstupnom. Prečo sú brčká jedinečné? Tenké, duté, až tri metre dlhé trubičky. V takej miere, ako ich vidíte v Gombaseckej, ich nenájdete nikde inde na Slovensku. Príspevok Gombasecká jaskyňa: les brčiek, ktoré nenájdete nikde inde zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ochtinská aragonitová jaskyňa: biely zázrak pod Hrádkom

18.09.2026 15:34  Ak by jaskyne súťažili o jedinečnosť, Ochtinská aragonitová jaskyňa by zrejme vyhrala. Zatiaľ čo ostatné jaskyne „pracujú“ s klasickými kvapľami, ochtinská dekoruje kriedovo bielymi kríčkami, ihlicami a trsmi aragonitu. Minimalizmom. Vyzerá to skôr ako snehová stena pod skalami než ako jaskyňa. Prečo je Ochtinská aragonitová jaskyňa jedinečná? Ochtinská aragonitová jaskyňa je jediná sprístupnená verejnosti v Európe a jedna z troch na svete. Aragonit je kalcitom , ktorý vyrástol za iných podmienok – a mení tak celú logiku výzdoby. Namiesto kvapľov sú tu ihlice, trsy, kríčky a hroty. Najslávnejší útvar sa volá Srdce Hrádku a je to doslova srdcová záležitosť jaskyne. Najstaršia generácia aragonitu tu má podľa výskumov 121 až 138-tisíc rokov. Ako sa tam na to pozerá – váš pohľad jednoducho nie je pripravený na to, že stena vyzerá ako porcelán, a napriek tomu je staršia než neandertálske výskumy v Európe. Od roku 1995 jaskyňu, rovnako ako Domicu, zapísali do pamiatok UNESCO . Ochtinská aragonitová jaskyňa je zároveň najťažšie sprístupnená jaskyňa u nás. Počas prehliadky sme vystúpali 37 metrov po schodoch. Nejde o náročnú turistiku, ale v stiesnených chodbách sme mali čo robiť s tempom sprievodkyne a vlastným dychom. Ako jaskyňa vznikla Ochtinská aragonitová jaskyňa vznikla vďaka podzemným vodám, ktoré pomaly a dlho pracovali v kryštalických vápencoch na svahu Hrádku . Preto sú chodby úzke, labyrintové a steny sú očarujúco hladké. Keď voda opadla a dutiny sa vyprázdnili, začal rásť aragonit. Kto pozná minerály, vie, že aragonit rastie len v rozpätí istej teploty – a práve preto je tu taký zriedkavý. Ako sa do jaskyne dostanete Jaskyňa leží na južnom úpätí kopca Hrádok, neďaleko obce Ochtiná, približne 25 km z Rožňavy . Najbližšia autobusová zastávka je Gočaltovo, Hrádok. Prehliadka jaskyne Trasa má 230 m, trvá približne 30 minút a vedie po 260 schodoch s prevýšením 37 m. Nie je to via ferrata ani extrém, ale na obuv s pevnou podrážkou a mikinu nezabudnite. Cesta vedie po drevených mostíkoch – chodby sú miestami stiesnené a hlboké. Klíma je stála, okolo 7 až 8 °C. Skupinky sú malé , ale sprievodkyňa nám podala fundovaný a zaujímavý výklad. Príbeh o tom, ako jaskyňu objavili, má sám o sebe kapitolu. Jaskyňu nikto nehľadal – objavili ju úplne náhodou. V roku 1954 tu baníci z Východoslovenského rudného prieskumu razili geologickú prieskumnú štôlňu Kapusta. Namiesto rudy im vrt v jednej chvíli otvoril dutinu plnú bielej výzdoby. Mená oboch pracovníkov – M. Cangára a J. Prošeka – poznajú hlavne jaskyniari. Verejnosti jaskyňu sprístupnili až v roku 1972, takmer dve desaťročia po objave. Asi km pred jaskyňou je rekreačný komplex Hrádok. V jaskyni nám ponúkli jaskynné zvýhodnené menu. Dajte si. Užite si aj bazén a wellness. Je to pokojné miesto aj na peknú niekoľkodennú dovolenku. Hrádok rekreačné stredisko Okruh bicyklom Vstupné a časy Vstupné: dospelí 12 €, deti 12 € a študenti / dôchodcovia 12 €. Otváracie hodiny: sezónne rozvrhnutie, aktuálne časy na webe Správy slovenských jaskýň Vstúpiť do jaskyne môžete iba vždy iba so sprievodcom – individuálne prehliadky nie sú možná. Praktické tipy Foťte s pevnou rukou. Blesk zakázujú a tma je tu hlboká – biela stena je krásna, ale fotenie v miestnych podmienkach vyžaduje dobré fotoaparáty, alebo aspoň stabilné ruky. Najlepšia farba ranných hodín. Jaskyňa nemá prirodzené svetlo – ale ak sa dostanete na prvé vstupy, zažijete ju s menším ruchom. Kombinujte. Práve tu je ideálne spojenie so Slavošovským tunelom len o pár kilometrov ďalej . Aj malé deti zvládnu prehliadku, ak zvládajú schody. Na kočík tu ale zabudnite. Okruh cez Slavošovský tunel FAQ Prečo je Ochtinská aragonitová jaskyňa taká výnimočná? Je to jediná sprístupnená aragonitová jaskyňa v Európe a jedna z troch na svete. Aragonitová výzdoba vo forme ihlíc, trsov a kríčkov je vo svetovom meradle vzácnosť. Koľko trvá prehliadka? Približne 30 minút po 230 m trase s 37 m prevýšením. Ako sa obliecť? V jaskyni je chladnejšie než vonku – cca 7 až 8 °C aj v lete. Odporúčame mikinu a pevnú obuv. Môžem fotiť? Áno, bez statívu a blesku. Kedy je jaskyňa otvorená? Sezónne od marca do novembra, v čase od utorka do nedele . Aktuálne časy nájdete na webe SSJ. Príspevok Ochtinská aragonitová jaskyňa: biely zázrak pod Hrádkom zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Jaskyňa Domica: Plavba Styxom, neolitické ohniská a jediná podzemná loďka na Slovensku

18.09.2026 03:20  Niekedy človeku stačí jedno jediné slovo, aby si uvedomil, že jeho predstavy o svete sú len roztomilé sociálne konštrukcie. Napríklad slovo „dom“. Je to miesto, kde sa cítite bezpečne a kam sa vraciate. Taká je aj jaskyňa Domica. Už pred šiestimi tisícročiami si tu vytvorili ohnisko na brehu podzemnej rieky a na retiazku si navliekli závesky z mušlí. Prečo je jaskyňa Domica výnimočná Jaskyňa Domica je najznámejšia a najdlhšia jaskyňa Národného parku Slovenský kras. Spolu s maďarskou jaskyňou Baradla tvorí ucelený jaskynný systém tiahnúci sa cez štátnu hranicu v celkovej dĺžke asi 30 km, z ktorého necelá tretina leží na slovenskej strane. Samotná Domica meria 5 368 metrov, s prepojenou jaskyňou Čertova diera 10 230 metrov. Vchod leží vo výške 339 m n. m. na južnom úpätí rovnomenného kopca, len 2 km od maďarskej hranice. Vďaka mimoriadnej kvapľovej výzdobe a pravekým nálezom je od roku 1995 súčasťou Svetového prírodného dedičstva UNESCO . Navyše je aj Ramsarskou mokradou medzinárodného významu. ďalšia vec robí Domicu úplne ojednalou: je to jediná sprístupnená jaskyňa na Slovensku s podzemnou plavbou. teda poiaľ je dos vody. Riečka sa volá Styx – áno, rovnako ako rieka, cez ktorú Charon prevážal duše do podsvetia. Má síce len 150 metrov, no po tejto vzdialenosti sa z každého turistu stane na pár minút filozof. Pravekí obyvatelia: jaskyňa, kde sa tkalo a modlilo Domica je jedno z najdôležitejších nálezísk bukovohorskej kultúry u nás. Pred päť až šesť tisíc rokmi sa tu v skutočnosti bývalo – našli sa ohniská, jamy po stĺpoch obydlí a dokonca terasa na výrobu keramiky priamo na brehu Styxu. A čo všetko archeológovia vyhrabali? Kamenné sekery, kostené ihly a šípy, udicu, ozdoby z mušlí aj zvieracích zubov. Otlačok tkaniny v hline dokazuje, že vedeli tkať. Zadné chodby boli možno posvätné – našli sa tam kresby uhľom. Niečo z toho uvidíte priamo vo vstupnej hale. Potom vchod zavalila sutina a jaskyňa na tisícročia zmizla. O nej sa zmieňa Bartolomeides už v roku 1801. Zlom prišiel 3. októbra 1926, keď Ján Majko prenikol zo Starých Domíc hlbšie do podzemia. V roku 1932 jaskyňu sprístupnili – s elektrickým svetlom aj prehradeným Styxom na plavbu. Kameň, ktorý prerastá do architektúry Domica je riečna jaskyňa. Voda tu kedysi prúdila tak silno, že si vyhryzla široké chodby, ktoré sa miestami rozlievajú do obrovských siení a dómov. Riečka Styx tečie vlastným podzemným kaňonom – a keď sa na ňu pozriete zvrchu, uvidíte, že jaskyňa má v skutočnosti tri „poschodia“, jedno nad druhým. Zo sintrovej výplne sú typické najmä: štity a bubny – zriedkavé sintrové útvary pripomínajúce... presne to, čo naznačujú, kaskádové jazierka – najslávnejšie „Rímske kúpele“ v Majkovom dóme, ktoré vyzerajú, akoby sem niekto narial skalnú verziu lagu, cibuľovité stalaktity a pagodovité stalagmity , Samsonove stĺpy – mohutné stĺpy zrastené z previsu a podložia, Japonská čajovňa s kamenným baldachýnom. Na niektorých miestach ležia hrubé vrstvy netopierieho trusu – guána. Jeho chemickým pôsobením na sintrové útvary vznikli takzvané guánové hrnce. Príroda ako recyklačný umelec: spraví aj z hnoja porcelán. Netopiere, medvede a podzemný ekosystém V Suchej chodbe sa našli kosti jaskynného medveďa. V jaskyniach Domica a Čertova diera doteraz zistili 16 druhov netopierov, ktoré tu vytvárajú až 2 000 člennú kolóniu – jedinú svojho druhu na Slovensku. Z drobných bezstavcov sa tu našlo 44 druhov chvostoskokov. Ich vymenovanie znie Ppre laika ako recitácia latinských názvov. Pre biológa je to dôvod na eufóriu. Prechod jaskyňou Domica Návšteva: trasy, plavba, ceny Domica ponúka dva prehliadkové okruhy : Okruh Dĺžka Trvanie Poznámka Krátky okruh 780 m ~45 min prevýšenie len 3 – 7 m Okruh s plavbou 930 m ~60 min plavba po Styxe 150 m Teplota v jaskyni: stála, 10,2 – 11,4 °C pri vlhkosti 95 – 98 %. Aj v auguste si vezmite mikinu. V opačnom prípade rátajte s nádchou. Vstupné: dospelí 10 €, deti 4 – 15 rokov a držitelia ZŤP 5 €, študenti a osoby nad 60 rokov 9 €. Fotenie bez statívu a blesku je v cene vstupu. Časy vstupov: pravidelné vstupy sú o 9:30, 11:00, 12:30 a 14:00. Rezervácie sa nevykonávajú; pri zvýšenej návštevnosti sa vstupy organizujú priebežne. Otváracie dni: od februára do mája utorok – nedeľa, v hlavnej sezóne denne . Ako sa tam dostať Jaskyňa leží na území obce Dlhá Ves , asi 10 km juhovýchodne od Plešivca: Autom: z Rožňavy cez Plešivec smer Domica – 25 km . Parkovisko je priamo pred vstupným areálom. Verejnou dopravou: najbližšia zastávka je Kečovo, Domica . GPS: N 48,4778 E 20,4703 Pri areáli vedie náučný chodník; vnútri vstupnej budovy sa nachádza náučná expozícia. Praktické tipy a triky Plavba je lotéria počasia. Jaskyňou pretekajú len občasné podzemné toky. Po intenzívnych dažďoch sa plavba ruší – aj preto zvyčajne beží iba krátky okruh. Ideálne je prísť po suchších týždňoch, kedy sa šanca na čln výrazne zvyšuje. Zimný bonus. V chladnejších mesiacoch máte vybornú šancu vidieť netopiere . Kombinujte. V okolí čakajú ďalšie jaskyne Slovenského krasu , hrad Krásna Hôrka alebo Turniansky hrad. Bližšie k maďarskej strane? Z tejto hranice máte možnosť vybrať si Baradlu v Aggteleku – navštívte ju z opačného konca rovnakého systému. Dva štáty, jedna jaskyňa. Šengen má zmysel. Turniansky hrad Slovenský kras Často kladené otázky Koľko trvá prehliadka jaskyne Domica? Krátky okruh trvá približne 45 minút, okruh s plavbou približne 60 minút. Kedy je v Domici plavba? Plavba po podzemnej riečke Styx závisí od hladiny podzemnej vody. Po silných dažďoch sa ruší. Preto sa odporúča prísť po suchšom období; aký okruh práve beží, povie vám pokladnica na mieste. Ale pozor aj málo vody je problém. Je Domica vhodná pre deti? Prehliadka je nenáročná a vhodná pre deti od 4 rokov. Ako sa v Domici oblecť? Teplota v jaskyni je celoročne 10,2 – 11,4 °C. Klasická návštevnícka rada: teplá mikina aj v lete a pevná obuv s protišmykovou podrážkou. Môžem v jaskyni fotiť? Áno, fotografovanie a krátke video bez statívu a blesku sú zahrnuté v cene vstupného. Kedy je Domica otvorená? Od februára do mája utorok – nedeľa , v hlavnej sezóne denne. V januári je jaskyňa zatvorená. Aktuálny rozpis vstupov nájdete na stránke NP Slovenský kras. Príspevok Jaskyňa Domica: Plavba Styxom, neolitické ohniská a jediná podzemná loďka na Slovensku zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Okruh cez Bystrú lávku: Keď hmla ustúpi a Tatry predvedú svoje najkrajšie divadlo

09.09.2026 03:45  Ak hľadáte túru, na ktorej sa vystrieda všetko – burácajúci vodopád, priezračné plesá, reťaze, exponované vysokohorské sedlo, dve tatranské doliny a nekonečné panorámy – okruh cez Bystrú lávku je podnik, ktorý stojí za každý jeden krok. My sme mali to šťastie zažiť tento krásny okruh aj s nádherným prírodným divadlom, ktoré nám Tatry počas dňa pripravili. A práve vďaka nemu bol tento deň ešte výnimočnejší. Profil a parametre trasy Trasa: Štrbské Pleso → Vodopád Skok → Capie pleso → Bystrá lávka → Wahlenbergove plesá → Rázcestie pod Soliskom → Chata pod Soliskom → Štrbské Pleso Dĺžka okruhu: cca 16 km Čas túry: cca 6,5 až 7 hodín Celkové prevýšenie: 990 m stúpania aj klesania Náročnosť: Stredne náročná až náročná vysokohorská túra s technickým úsekom Značenie: Žltá značka , modrá značka Ranný štart zo Štrbského Plesa a hmla v Mlynickej doline Ráno sme vyrazili zo Štrbského Plesa a od prvých metrov sme prechádzali hustou hmlou. Hory sa ukryli a výhľady takmer žiadne. Ako sme však stúpali smerom k vodopádu Skok, hmla postupne ustupovala. Predieralo sa slnko, obloha sa začala trhať a štíty nám pomaly ukazovali svoje prvé kontúry. Pri vodopáde Skok sme sa na chvíľu zastavili a potom pokračovali ďalej Mlynickou dolinou. Postupne sme míňali Pleso nad Skokom, Kozie plesá a Capie pleso. S pribúdajúcou výškou sa krajina menila – kosodrevina ustúpila skalám a my sme vstúpili do skutočného, surového vysokohorského sveta. Skúška trpezlivosti pri Capom plese Lenže pri Capom plese sa počasie opäť zlomilo. Hmla si sadla hlboko do doliny a odtiaľ až pod sedlo bola viditeľnosť minimálna. Jeden z nás už polohlasne poznamenal, že ak to takto pôjde ďalej, budeme sa musieť otočiť. Ja som však stále verila, že keď vyjdeme hore do sedla, hory sa nám predsa len ukážu. 😊 A ukázali sa! Bystrá lávka: Trochu adrenalínu na reťaziach Vo výške 2 314 metrov, v úzkom záreze Bystrej lávky, nás čakal aj kus poctivého tatranského adrenalínu. Záverečný výšvih do sedla vedie strmým skalnatým terénom zaisteným reťazami. Nie je to len obyčajná horská prechádzka – práve tu dostane túra ten správny vysokohorský charakter. A potom sa začalo predstavenie. Hmla sa priamo v sedle začala dvíhať. Najskôr pomaly, nesmelo, potom čoraz rýchlejšie. Prelievala sa cez hrebene a doliny ako obrovské biele more a postupne odhaľovala okolité štíty. Stáli sme a len ticho hľadeli. Hory sa pred nami doslova vynárali z bielej periny. A keď sa hmla napokon úplne rozplynula, zostala čistá, azúrovo modrá obloha, ostré slnko a Tatry v celej svojej majestátnosti. Zostup Furkotskou dolinou a Chata pod Soliskom Po predstavení v sedle sme začali zostupovať Furkotskou dolinou. Chodník nás viedol okolo monumentálneho Vyšného a neskôr Nižného Wahlenbergovho plesa – dvoch hlbokých jazier zovretých v tieni Ostrého Soliska a Furkotského štítu. Z Furkotskej doliny sme odbočili na traverz k Chate pod Soliskom . Sadli sme si na terasu, vychutnali výhľady na podtatranskú kotlinu a po zaslúženom oddychu zamierili pod lanovkou späť dolu na Štrbské Pleso. Záverom Ak ste ešte cez Bystrú lávku nešli, určite si ju naplánujte. Možno vám hory tiež pripravia svoje vlastné predstavenie. A ak ste tam už boli, určite viete, prečo sa sem človek chce vrátiť znova. Pre mňa je práve toto skutočné čaro hôr – nikdy vopred neviete, čo vám ukážu za ďalším skalným prahom či stúpaním. A niekedy sa jednoducho oplatí veriť, že za tou nepriehľadnou hmlou na vás čaká niečo výnimočné. Často kladené otázky Bystrá lávka V akom smere je lepšie okruh absolvovať? Odporúčaný a najčastejší smer je zo Štrbského Plesa hore Mlynickou dolinou a dolu Furkotskou dolinou. Tento smer ponúka miernejšie stúpanie a technickejší úsek s reťazami pod Bystrou lávkou prekonávate smerom nahor, čo je pre väčšinu turistov bezpečnejšie a istejšie než zostupovanie po reťaziach. Aké technické zabezpečenie sa nachádza na trase? V závere Mlynickej doliny pri výstupe do sedla Bystrá lávka a na samotnom prechode cez hrebeň sa nachádzajú fixné reťaze a kovové stupy. Úsek je strmý a skalnatý, vyžaduje pevnú obuv, istý krok a absenciu strachu z výšok. Nečakajte však horolezecký terén ani via ferratu, špeciálna výstroj nepotrebujete. Kedy je trasa otvorená? rasa podlieha sezónnej uzávere Tatranského národného parku . Úsek od Vodopádu Skok cez Bystrú lávku až po rázcestie vo Furkotskej doline je legálne otvorený iba v letnej sezóne – od 1. júna do 31. októbra. Mimo tohto obdobia je prechod sedlom uzavretý z dôvodu ochrany prírody a bezpečnosti . Kde sa dá po ceste občerstviť? Počas prechodu Mlynickou dolinou ani v sedle žiadna chata nie je . Prvou a jedinou možnosťou na občerstvenie v závere okruhu je Chata pod Soliskom , odkiaľ sa dá v prípade únavy alebo zlého počasia zviezť na Štrbské Pleso aj sedačkovou lanovkou. Je túra vhodná pre deti a psov? Deti: Vhodná len pre staršie deti , ktoré už majú skúsenosti s celodennou vysokohorskou turistikou a zvládajú exponované úseky s reťazami.Psy: Podľa aktuálnych pravidiel TANAP-u platí na väčšine vysokohorských chodníkov  zákaz vstupu so psom. Príspevok Okruh cez Bystrú lávku: Keď hmla ustúpi a Tatry predvedú svoje najkrajšie divadlo zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Vrch Sv. Juraja : Rodinný výlet a sopečná turistika pri Balatone

08.09.2026 01:15  Keď sa povie Maďarsko, našinec si v mysli vybaví predovšetkým halászlé, lángoše, Balaton a Budapešť. Turistiku asi ani veľmi nie. My sme však cez víkend na vlastnej koži zistili, že skutočná turistika sa dá robiť aj v tejto takmer čisto rovinatej krajine. A hoci je Maďarsko na vysoké štíty chudobné, na prírodné úkazy a bizarné sopečné scenérie je mimoriadne bohaté. Základné parametre trasy Lokalita: Szent György-hegy, Balatonská vrchovina , Maďarsko Dĺžka okruhu: cca 5,5 km Čas chôdze: 2 – 2,5 hodiny Prevýšenie: cca 180 m Náročnosť: Nenáročná / rodinná Značenie: Červená → Žltá → Modrá turistická značka Základňa v Tapolci: Jaskyňa a romantické jazero Z Bratislavy sme vyrazili v piatok po práci a škole smerom na Balaton. Ubytovanie sme si rezervovali v Tapolci – malebnom mestečku vo Vesprémskej župe. Mesto je známe najmä svojou jazernou jaskyňou , v ktorej sa plavíte na člnkoch po priezračnej podzemnej vode . Najkúzelnejším miestom mesta je však jeho historické centrum s Mlynským jazerom a zachovalým vodným mlynom, kde vládne pokojná stredomorská atmosféra. Začiatok výstupu: Szent György-hegy V sobotu ráno po raňajkách sme sa vydali k hlavnému cieľu našej cesty. Autom sme sa odviezli smerom na dedinku Raposka. Na križovatke, kde cesta vpravo smeruje do dediny, sme odbočili doľava na kopec popri viniciach. Prechádzali sme okolo niekoľkých odstavných plôch pre autá a zaparkovali sme približne na tretej z nich, čím sme si ušetrili časť úvodného asfaltového stúpania. Peši sme pokračovali ďalej popod les popri vinohradoch, kde sme sa po pár metroch napojili na červenú turistickú značku. Lesné stúpanie sa striedalo s otvorenými úsekmi s prvými výhľadmi na okolie. Na ďalšom rázcestí sprievodca radil dve možnosti – vybrali sme si pravú vetvu, pretože tá ľavá údajne v sezóne hrozila hustou žihľavou. O ďalších pár minút sme stáli na vrchole bývalého vulkánu. Výhľad z vrcholu Keďže sme autom vybehli pomerne vysoko, samotný výstup na vrchol nám zabral sotva 20 minút. Vrchol Szent György-hegy leží vo výške 414 metrov, no výhľad, ktorý sa nám otvoril, bol famózny. Pod nami sa rozprestierali vinice a z roviny vystupovali ďalšie svedecké sopečné vrchy – Csobánc, Gulács či Badacsony. V diaľke sa týčila silueta hradu Szigliget a za tým všetkým obrovská hladina Balatonu posiata bielymi plachtami. Je to úplne iný typ krajiny, než na aký sme zvyknutí z našich Karpát či Tatier, no pre svoju nezvyčajnosť nesmierne podmanivý. Bazaltové kamenné varhany a ľadová jaskyňa Hore sme pobudli dlhšie, no bola by škoda skončiť túru iba krátkym vybehnutím na vrchol. Zostupovali sme po opačnej strane po žltej značke. Pri altánku s vrcholovou knižkou sme zistili, že pero chýba, tak sme zápis vynechali a pokračovali k najväčšej atrakcii dňa: bazaltovým organom . Tieto masívne kamenné stĺpy vznikli pred miliónmi rokov tuhnutím lávy vo vulkanickom komíne. Pohľad na ne zhora aj zdola patril k jednoznačným vrcholom dňa. Szent György-hegy sopečné veže Pri zostupe k bývalej turistickej chate sme namiesto priamej cesty vpravo odbočili vľavo za ďalšou zaujímavosťou – Ľadovou jaskyňou . Vchod do dutiny je zavalený obrovskými balvanmi, no z puklín medzi skalami vyráža skutočný chlad. Po minúte chôdze sa citeľne ochladilo, museli sme vyťahovať mikiny a zmeraveli sme nad studenou kamennou priepasťou. Pustovňa, kaplnky a ochutnávka u vinára Od studenej diery sme sa vrátili k turistickej chate a pokračovali po žltej trase. Značka nás priviedla na lúku pri malej ortodoxnej kaplnke. Nikde ani nohy – ideálne miesto na pauzu. Dospelí si vydýchli a deti sa vybláznili na tráve bez obrazoviek a mobilov. Žltá značka pokračovala k pustovníckemu domu. Pred bránou stojí kríž, plot bol však poškodený a areál voľne prístupný. Nazreli sme do starého opusteného kostolíka s mierne strašidelnou, filmovou atmosférou. O kúsok ďalej sme definitívne vyšli z lesa medzi vinice. Pôvabné vinohradnícke domčeky lemovali celú cestu a pri jednom z nich sme mali šťastie – domáci vinár nás pozval do svojej pivnice. Prebehla ochutnávka, nákup lokálneho vína a deti dostali poctivý hroznový mušt. Poslednou pamiatkou na trase bola baroková kaplnka Lengyel-kápolna so žltou fasádou. Od nej sme prešli na modrú turistickú značku, minuli leviu studničku a popri vinohradoch sa vrátili späť k autám. Podvečerný Szigliget a lángoš na pláži Cestou z kopca sme mali neustále pred očami zrúcaninu hradu Szigliget. Zbalili sme sa do auta a vyrazili priamo k hradu. Vstup pred záverečnou sme stihli akurát. Zrekonštruovaný hrad v mäkkom podvečernom svetle ponúka zrkadlový zážitok: z jednej strany vidíte Szent György-hegy, po ktorom ste pred chvíľou kráčali, a z druhej strany Balaton, vzdialený len kilometer. Deň sme zakončili presne tak, ako sa na maďarský výlet patrí – na pláži Balatonu s čerstvo vysmaženým lángošom so syrom a smotanou. Zhrnutie a praktické tipy Tento výlet je ideálnym rodinným únikom na predĺžený víkend: Fyzicky nenáročné: Okruh meria 5,5 km a zvládli ho štyri dospelé osoby a štyri deti . Pestrosť: Na krátkej trase nájdete panoramatické výhľady, sopečné kamenné varhany, ľadovú anomáliu, tiché kaplnky a fungujúce vinice. Ďalšie tipy v okolí: Ak máte deň navyše, okrem Tapolce a Szigligetu určite navštívte aj zachovalý hrad Sümeg. Často kladené otázky Ako vznikli bazaltové organy na Szent György-hegy? Vrch je tzv. svedecká hora vulkanického pôvodu. Pred približne 3 až 4 miliónmi rokov tu prebiehala sopečná aktivita. Čadičová láva v sopečnom komíne pomaly chladla a tuhla, pričom praskala do pravidelných 5- až 6-bokých stĺpov , ktoré dosahujú výšku až 20 – 25 metrov. Neskôr okolitý mäkší sediment zvetral a odhalil dnešné kamenné útvary. Prečo z Dračej jaskyne sála ľadový vzduch? Nejde o klasickú krasovú jaskyňu, ale o pseudokrasový systém puklín pod suťovým poľom z bazaltových balvanov. V zime v týchto hlbokých dutinách klesá a akumuluje sa ťažký studený vzduch a ľad. V lete teplý vonkajší vzduch spôsobuje pomalé prúdenie, pričom z otvorov vyfukuje nahromadený podchladený vzduch s teplotou blízkej nule. Je trasa vhodná pre kočíky? Nie. Väčšina okruhu vedie po lesných chodníkoch, skalnatých schodoch okolo bazaltových stĺpov a suťových úsekoch. Výlet je však pohodlne zjazdný peši s nosičom/šatkou alebo s deťmi od cca 4–5 rokov. Kde je najlepšie zaparkovať? Ak chcete plnohodnotnú túru zospodu, dá sa zaparkovať pri dedine Hegymagas alebo Raposka. Ak idete s menšími deťmi, vyvezte sa asfaltovou cestičkou z Raposky vyššie pomedzi vinice na vyhradené štrkové odstavné plochy pod lesom. Treba do jaskyne v Tapolci rezerváciu? Áno, najmä počas víkendov a letnej sezóny bývajú vstupy na plavbu na člnkoch vypredané na hodiny dopredu. Odporúčame kúpiť lístky online vopred cez oficiálny web správy národného parku . Príspevok Vrch Sv. Juraja : Rodinný výlet a sopečná turistika pri Balatone zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Kempovanie na Islande: Výbava, auto, financie a ako nezmrznúť pod stanom

06.09.2026 19:16  Rozhodnutie ísť na Island pod stan v septembri v modeli „Český turista“ znie na papieri ako skvelý spôsob, ako nezruinovať rodinný rozpočet. Realita vás však prefacká hneď prvú noc. Islandské počasie neodpúšťa žiadnu chybu v materiáli ani v plánovaní. V tomto sprievodcovi sme zhrnuli naše reálne skúsenosti, zlyhania techniky a praktické tipy, ktoré vám ušetria peniaze, nervy a možno aj zdravie. Kempovanie na Islande Výbava na spanie: Ako nezmrznúť Auto, F-cesty a poistenie Kempy, hygiena a prežitie po sezóne Varenie a stravovanie v poľných podmienkach Často kladené otázky o kempovaní na Islande Výbava na spanie: Ako nezmrznúť Najväčšia chyba, akej sa môžete dopustiť, je podcenenie nočnej teploty. Aj keď predpoveď hlási cez deň 10 °C, nočná pocitová teplota vplyvom neustáleho arktického vetra a vlhka pravidelne padá k nule alebo pod ňu. Spacák: Zabudnite na letné modely Naša chyba: Ajka mala spacák s deklarovaným limitom do -5 °C, ktorý však v praxi fungoval skôr ako dekorácia do vykúrenej obývačky. Výsledok: nočný tras a obliekanie štyroch vrstiev oblečenia. Odporúčanie: Na Island voľte trojsezónny alebo zimný spacák s komfortnou teplotou aspoň okolo 0 °C až -5 °C. Izolácia od zeme je 50 % tepla Zima v stane nejde zo vzduchu, ale z premrznutej lávovej pôdy. Obyčajná penová karimatka nestačí. Používajte nafukovaciu alebo samonafukovaciu karimatku s tepelným odporom R-value minimálne 3.0 . Náš záchranný zlepšovák: Záchranárska alobalová termofólia natiahnutá na podlahu stanu pod karimatky citeľne odrazila chlad zo zeme. Stan, ktorý prežije islandský vietor Vietor na Islande neprichádza v poryvoch, ale duje stabilnou silou hodiny v kuse. Stan musí mať pevnú duralovú konštrukciu a dostatočný vodný stĺpec stropu aj podlahy . Vždy dôkladne ukotvite všetky šnúry. Do kamenistej vulkanickej pôdy pomáha zaťažiť kolíky väčšími skalami. 👉 Náš kompletný 10 dňový itinerár po Islande nájdete tu. Auto, F-cesty a poistenie Bez auta ste na Islande stratení. Výber vozidla však závisí od toho, kam sa chcete dostať. 4x4 povinnosť F cesty brodenie riek Kedy stačí 2WD a kedy je nutné 4×4? Ring Road : Celý hlavný okruh okolo ostrova a Zlatý okruh je vyasfaltovaný. V lete a v septembri ho bez problémov zvládnete v malom 2WD aute. Vnútrozemie a F-roads : Zákon aj požičovne striktne vyžadujú pohon 4×4. Jazda s bežným autom na F-cestách je nelegálna a poistka tam neplatí. Na čo si dať pozor pri požičaní auta Vietor a dvere: Najčastejšou škodou na Islande nie je havária, ale vyvrátené dvere. Pri otváraní dverí ich vždy držte oboma rukami – islandský vietor ich dokáže bez milosti ohnúť cez pánty. Poistenie proti štrku a popolu : Cesty mimo hlavného ťahu sú často štrkové. Odlietujúce kamienky od protiidúcich áut vedia život znepríjemniť. Pripoistenie čelného skla a laku sa na Islande oplatí. Brodenie riek: Žiadna bežná komerčná poistka nekryje utopenie motora vo vode pri brodení. Ak vojdete do hlbokej rieky, idete na vlastné riziko. Zlaté pravidlo tankovania V odľahlých oblastiach čerpacie stanice nenájdete všade. Väčšina púmp mimo miest je plne automatická bez obsluhy. Na platbu potrebujete platobnú kartu s PIN kódom. Pravidlo expedície: Vidíš čerpaciu stanicu? Vždy dotankuj doplna. Kempy, hygiena a prežitie po sezóne Kempovanie na divoko na Islande na väčšine územia mimo vyhradených kempov zakázali zákonom na ochranu citlivej prírody a machu. Sezónnosť kempov Hlavná kempingová sezóna trvá od júna do konca augusta. V septembri mnoho kempov oficiálne zatvárajú – to znamená zamknuté toalety, vypnutá voda a zatvorené kuchynky. Trávnaté plochy kempov však často zostávajú voľne prístupné na núdzové postavenie stanu. Horúca voda a hygiena V otvorených kempoch sa za teplú sprchu často platí osobitne. Niektoré novšie kempy berú karty, no v odľahlejších kempoch sa stále stretnete s automatmi na islandské mince . Vždy majte v zálohe zopár mincí. Ak sa chcete uschnúť a zohriať, najlepším riešením sú miestne obecné termálne bazény . Nájdete ich v takmer každej dedine za zlomok ceny komerčných kúpeľov. Varenie a stravovanie v poľných podmienkach Varenie na divoko Cafe specialle Jerky mäso Ceny v reštauráciách a na čerpacích staniciach na Islande zaskočia. . Vlastné varenie ušetrí stovky eur. Zrada s plynovými kartušami Plynové kartuše do lietadla vziať nesmiete. Musíte ich kúpiť na prvej čerpacej stanici alebo v outdoorovom obchode v Reykjavíku/Keflavíku. Pozor na typ závitu: najrozšírenejšie sú skrutkovacie kartuše so štandardom Lindal , no na niektorých pumpách nájdete len narážacie kartuše Campingaz. Uistite sa, že váš varič a zakúpená bomba do seba pasujú. Osvedčený expedičný jedálniček Základňa zásob: Nakupujte v diskontných supermarketoch Bónus alebo Krónan. Trvanlivé potraviny: Instantné ovsené kaše s hrozienkami na raňajky, sušené mäso , oriešky a čokoláda na denné presuny, instantné cestoviny a poctivé polievky na večerné zahriatie. Často kladené otázky o kempovaní na Islande Je na Islande povolené stanovať kdekoľvek v prírode? Nie. Od úpravy zákona o ochrane prírody je kempovanie so stanom, obytným autom alebo karavanom povolené výhradne v oficiálnych kempoch. Voľné kempovať na neobrábanej pôde môžete len vo výnimočných prípadoch, pre peších turistov s jedným stanom na jednu noc, mimo národných parkov a mimo dohľadu obydlí. Potrebujem na Island hotovosť, alebo stačí karta? Platobnú kartu akceptujú takmer na 100 % miest – od parkovacích automatov pri vodopádoch až po verejné toalety. Jedinou výnimkou môžu byť sprchové mincové automaty v starších vidieckych kempoch, preto je dobré mať pri sebe malú hotovosť v islandských korunách. Ako sledovať počasie a polárnu žiaru? Jediný oficiálny a spoľahlivý zdroj počasia na Islande je štátny meteorologický web vedur.is  . Ponúka mimoriadne presné hodinové predpovede zrážok, vetra a špecializovanú mapu oblačnosti a aktivity polárnej žiary . Pred každým presunom autom skontrolujte web safetravel.is a road.is, kde nájdete aktuálny stav ciest a výstrahy pred víchricami. Kedy začína a končí sezóna polárnej žiary? Polárna žiara je viditeľná od konca augusta do polovice apríla, kedy je na Islande dostatočná tma. V letných mesiacoch je noc príliš svetlá a auroru neuvidíte, aj keby bola slnečná aktivita silná. Príspevok Kempovanie na Islande: Výbava, auto, financie a ako nezmrznúť pod stanom zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Okruh okolo Islandu autom a pod stanom: 10-dňový itinerár bez príkras

06.09.2026 19:16  Keď sme sa rozhodovali, kam vyraziť, odmietli sme klasické „all-inclusive“ vylihovanie pri mori. Výber destinácie spečatilo Ajkino rozhodné: „Poďme na Island, žijú tam Elfovia!“ A tak sme začali plánovať okruh okolo Islandu autom a pod stanom. Island nie je Disneyland, je ti zima, keď spíš vonku, vo vrecku už ani cent – mali sme ísť na Duchonku.“ Zvolili sme expedičný model „Český turista“ – letenky v septembri mimo hlavnej sezóny, požičané staršie 4×4 auto, vlastný stan, zásoby sušeného jedla a cieľ prejsť kompletný okruh po legendárnej Ring Road s odbočkami do drsného vnútrozemia. . Tu je náš kompletný 10-dňový itinerár po Islande: reálna trasa, overené zastávky, manželské krízy a čistá severská mágia. Tento denník je záznamom našej malej expedície, ako aj oknom do duše jej účastníkov. Pre lepšie preniknutie do hĺbky tejto skúsenosti odporúčam čitateľovi ponoriť sa do týchto riadkov v kryosaune, v horskej bystrine, alebo v zimných mesiacoch vonku v neadekvátnom oblečení. Rýchly prehľad expedície Dĺžka trasy: cca 2 200 km Čas: 10 plných dní na ostrove Doprava: Prenajaté 4×4 SUV Ubytovanie: 70 % stan v kempoch, 30 % núdzové ubytovne Termín: Polovica septembra 1. deň: Prílet, Reykjavík a nočný krst v Þingvellire Trasa: Letisko Keflavík → Reykjavík → Národný park Þingvellir Hlavné zastávky: Vyzdvihnutie auta, socha Slnečná loď , kostol Hallgrímskirkja, kemp Þingvellir Po prílete zo slnečnej strednej Európy nás privítal arktický vietor a 5 stupňov. Naša prenajatá Honda s 370 000 km mala za sebou viac bojov než vikingský náčelník. Viking na pobočke nám plynulou poľštinou oznámil, že pokiaľ z auta pri návrate nebude chýbať celý motor, žiadne škrabance nerieši. Prehliadka Reykjavíku priniesla prvý kultúrny šok z cien . Nočný presun do kempu v Þingvellire znamenal prvé stavanie stanu s čelovkou v treskúcom vetre a večernú hygienu v ľadovej vode. S čelovkou na hlave som postavil stan, nafúkol karimatky, rozbalil spacáky, uložil Ajku a šiel som sa umyť do kempového umývadla, kde tiekla len studená voda. Zaspali sme pomerne rýchlo – Ajka asi za 4 sekundy, ja za 40. Ešte pred tým ma stihla dojatým hlasom označiť za „hrdinu“, wow! 2. deň: Zlatý okruh a prechod do Mordoru Trasa: Þingvellir → Geysir Strokkur → Gullfoss → F208 → Landmannalaugar Hlavné zastávky: Puklina Almannagjá, gejzír Strokkur, vodopád Gullfoss, brody na F-ceste F208, termálny prameň v Dúhových horách Ráno sme zistili prvú zásadnú vec: Ajkin spacák deklarovaný do -5 °C je v skutočnosti vhodný maximálne na letné prespanie v obývačke. Ranné Theraflu sme oželeli, pretože unifikovaný varič a bomba mali nekompatibilný ventil. Raňajky: suchý fitness chlieb, nutela a sušené mäso. Ajkin spacák veľa neznesie Vodopád Hjalparfoss Strokkur Prešli sme povinnú jazdu Zlatého okruhu : Þingvellir: Miesto najstaršieho parlamentu sveta, kde sa od seba vzďaľujú litosférické dosky Európy a Severnej Ameriky. Strokkur: Gejzír, ktorý s presnosťou švajčiarskych hodiniek každých pár minút vystrelí stĺp vriacej vody. Gullfoss: Masívny dvojstupňový vodopád na rieke Hvíta. Vyrazili sme zavčas ráno a objavovali krásy národného parku, než ho zaplavil prílev ázijských nájazdníkov. Ibaže tentokrát nie sú ozbrojení kopijami, ale selfie tyčami a túžbou spraviť si selfie na každom mieste, kde budú najviac zavadzať ostatným bez ohľadu na to, či za nimi je niečo zaujímavé alebo nie je. Ajke som kúpil v info-centre horúcu čokoládu a bol som za hrdinu označený znova. Mám pocit, že než táto dovolenka skončí, slovo hrdina značne zdevalvuje. F cesty preveria Po Gullfosse sme odbočili na obávanú F-cestu do vnútrozemia. F ako „fuck“. Asfalt vystriedala 26-kilometrová roleta, ktorú sme nazvali „vytriasačka blômb“. Ajka je žena do koča, aj do 4×4. Naviguje a sleduje trakciu kolies v kritických úsekoch. Keď si myslím, že už musíme byť na konci sveta, vidím oproti nám ísť autobus. Po prebrodení prvých riek sme dorazili do kempu v Landmannalaugar. Gullfoss Þingvellir F cesty Túru v Dúhových horách nám zmaril vytrvalý lejak, no večerný kúpeľ v prírodnom horúcom potoku uprostred kempu stál za všetok strach pri brodení. Na noc dostala Ajka môj spacák a ja som sa zabalil do všetkého oblečenia a záchranárskej alobalovej fólie – vyzerala ako živánska pripravená do pahreby, ale prežili sme. V prameni sa rochní pestrá zmes turistov. Pozerám, všetci majú plavky – nuda, vlastne nie nuda. Ja mám plavky v ruke a kabínky tu nie sú. Nutnosť nepozná žiaden predpis, idem „cicina ven“ a šup do plaviek. Bola mi fakt kosa, takže ak sa aj niekto pozeral, veľký dojem som asi neurobil. Ideme spať, minulú noc sme podcenili, túto noc sme si teda obliekli všetko, čo tu máme. Ajka je priorita a tak jej dávam môj spacák a beriem si jej „hračkársky“. Dávam jej svoju bundu a ešte ju zabalím do tzv. „emergency blanket“, čo je taká alobalová fólia, čo má odrážať teplo. Ajka vyzerá ako živánska do pahreby. Ideme spať. Landmannalaugar kemp 3. deň: Vodopády juhu a stopka pred Þórsmörkom Trasa: Landmannalaugar → Þjófafoss → Seljalandsfoss → Hvolsvöllur Hlavné zastávky: Vodopád Þjófafoss, pokus o vstup do údolia Þórsmörk, vodopád Seljalandsfoss, nočná polárna žiara Ráno sme balili kompletne premočený stan v daždi. Cieľ dňa bol kaňon Þórsmörk. Zdolali sme 5 riečnych brodov. Pri šiestom som musel vystúpiť a zmerať hĺbku nohami: ľadovcová rieka mala 40 cm, náš výfuk bol vo výške 35 cm a poistenie na utopenie motora neexistovalo. Ajka ma zaprisaháva, aby sme to otočili. Keby sme uviazli, tak sa na Islande asi nedoplatíme. Zavelili sme ústup. Þjofafoss Seljalandsfoss Popoludní sme navštívili fotogenický Seljalandsfoss, popod ktorý sa dá prejsť po úzkom mokrom chodníku priamo za vodnú stenu. Kemp v Hvolsvöllure nám ponúkol vytúženú teplú sprchu a v noci nečakaný bonus: zelenú polárnu žiaru priamo nad naším stanom. Polárna žiara nad Islandom 4. deň: Čierny piesok, hľadanie puffinov a výmena auta Človek sa vie radovať z objatia tepla až po tom, čo okúsi neúprosnú náruč chladu. Nie, že by mi bolo nejak extra teplo, ale smrť už na mňa neprehovárala nad ránom krutým slovom. Dnes sa perie, sušiak som vyrobil natiahnutím šnúry medzi opierkami na hlavu, predných a zadných sedadiel. Celkovo možno tri metre sušiacej šnúry, slušné. Okoloidúcim, ktorí nazrú do nášho auta, sa naskytne pohľad na naše spodné prádlo. Trasa: Hvolsvöllur → Skógafoss → Dyrhólaey → Kirkjubæjarklaustur Hlavné zastávky: Vodopád Skógafoss, útesy Dyrhólaey, čierne pláže, porucha motora, výmena auta Deň sme začali túrou okolo rieky Skógá nad majestátnym 60-metrovým vodopádom Skógafoss. Na útesoch Dyrhólaey sme márne pátrali po ikonických vtákoch puffinoch – v septembri už odleteli zimovať na otvorené more. Skoga Skoga domčeky Hvolsvöllur Cestou na východ začala naša Honda štrajkovať. Najprv som mal problémy s gps. Spoliehal som sa na môj redundantný navigačný systém – Ajku s mapou. Tá ju nervózne žmolí a čas od času ju otočí o 180 stupňov. Na prístrojovke sa rozsvietila kontrolka motora a auto začalo skackať. Do Kirkjubæjarklaustur sme doskackali na zvyškoch vôle. Toto mestečko má v názve 20 písmen! Kemp je tu zatvorený, ale našli sme ubytovňu za lacný peniaz. Recepčný – Poliak ako poleno – nás šupol na malú, sparťanskú, skoro nevybavenú izbu bez kúpeľne. Po posledných dňoch sa cítime ako v päťhviezdičkovom hoteli Grand Imperial. Poliak zo SADcars sa ma pýta, v akom meste sme uviazli. Keďže som Kirkjubæjarklaustur nedokázal „vyspelovať“, musel som poprosiť recepčného. Viking Kovacz na dispečingu autopožičovne zareagoval ukážkovo: za tri hodiny nám doviezli náhradné auto a my sme medzitým stihli výstup k vodopádu Systrafoss. Poľský chaseň nám odovzdal nové auto a prezradil, že budova, kde bývame, bola pôvodne jatka. Potom odišiel so skackajúcou Hondou v ústrety neistej budúcnosti. Ajka si dnes vyzliekla termoprádlo, ktoré nosila posledné tri dni. Je to moja žena, milujem ju a preto túto časť nebudem ďalej rozpisovať. 5. deň: Kryhy v Jökulsárlóne a prechod cez mlieko Trasa: Kirkjubæjarklaustur → Skaftafell → Jökulsárlón → Seyðisfjörður Hlavné zastávky: Čadičový vodopád Svartifoss v NP Skaftafell, ľadovcová lagúna Jökulsárlón s tuleňmi, horský prechod do Seyðisfjörðuru Svartifoss V národnom parku Skaftafell sme dali peší výstup k vodopádu Svartifoss, ktorý lemujú pravidelné čierne čadičové stĺpy pripomínajúce píšťaly organu. O hodinu neskôr sme stáli pred jedným z najväčších divov Islandu – ľadovcovou lagúnou Jökulsárlón. Z topiaceho sa ľadovca Vatnajökull sa odlamujú obrovské modré kryhy a plávajú pomedzi zvedavé tulene smerom k oceánu. Pri ceste sa pásol sob, zastavujeme a fotíme si ho. Vôbec sa nás nebojí. Kirkjubaejarklaustur Fagrifoss Svartifoss Záver dňa patril divokým východným fjordom. Horský prechod do malebného mestečka Seyðisfjörður nás preveril hustou mliečnou hmlou s viditeľnosťou na 15 metrov. Cestou v horách nás zastihla hmla, biela ako mlieko. Viditeľnosť 15 metrov, na oboch stranách cesty priepaste. Postupne zmizli zvodidlá, stĺpiky, aj čiary krajníc. Vlniaci sa stredový prúžok na ceste som hypnotizoval očami, ako zaklínač hadov kobru, ktorej hrá na trúbku. Kemp v Seyðisfjörðure fungoval, no teplá sprcha bola len na islandské mince – ďalšia lekcia otužovania. 6. deň: Severný Mordor: Dettifoss, Dimmuborgir a kúpele Dnes sme prišli k najmohutnejšiemu vodopáde v Európe – k Detifossu. Ajka pišťala nadšením, keďže na chvíľu spoza mrakov vykuklo slniečko a podaril sa jej záber vodopádu i s dúhou. Godafoss Dettifoss Seydisfjördur Trasa: Seyðisfjörður → Dettifoss → Námafjall → Dimmuborgir → Goðafoss → Akureyri Hlavné zastávky: Najmohutnejší vodopád Európy Dettifoss, geotermálne pole Hverir/Námafjall, lávové skalné mesto Dimmuborgir, vodopád bohov Goðafoss Severný Island je úplne iná planéta: Dettifoss: Obrovská masa sivej ľadovcovej vody valiaca sa do kaňonu Jökulsárgljúfur s brutálnym rachotom. Hverir / Námafjall: Bublajúce sírne bahno, dymiace fumaroly a všadeprítomný zápach skazených vajec. Dimmuborgir: Labyrint stuhnutej lávy, kde podľa islandských legiend žijú trollovia a vianoční škriatkovia. Goðafoss: Elegantný podkovovitý vodopád, do ktorého zákonodarca Þorgeir okolo roku 1000 symbolicky hodil sošky pohanských bohov pri prijatí kresťanstva. Deň sme zakončili v druhom najväčšom meste Islandu – Akureyri. Spíme na ubytovni, v okolí nie je žiadny kemp. V spoločnej kuchynke sme sami a chľastáme šampáňo z Duty Free shopu. Pôvodne sme si chceli štrngnúť pri nejakej významnej pamiatke alebo prírodnej kráse, pôvodný plán sme si ale rozmysleli. Stačí, že nám pery oblizuje studený vietor, nieto ešte šumiace bublinky. Prečítaj si reportáže Divoký sever a západ Islandu, stretnutie s keporkakmi Jazdenie po F cestách a Landmannalaugar Kempovanie na Islande a praktické tipy Bonus pre tých, čo nemajú cestovania na Island nikdy dosť Cafe specialle Nezastaviteľná Dimmuborgir 7. deň: Safari na veľryby v Akureyri a spanie na benzínke Trasa: Akureyri → Glaumbær → Laugarbakki Hlavné zastávky: Pozorovanie keporkakov v fjorde Eyjafjörður z rýchločlnu RIB, skanzen Glaumbær, ubytovanie v retro stanici Langafit V Akureyri sme mali ísť na vyhliadkovú loď za veľrybami. Vďaka technickej poruche nás zadarmo preradili na nafukovacie rýchločlny RIB. V arktickom lejaku a vetre sme si samozrejme sadli v prvej línii v termo-kombinézach, aby sme mali najlepší výhľad. Schytali sme každú kvapku mora. Odmenou bolo vynorenie obrovských keporkakov len niekoľko metrov od nášho člnu. Veľryba je krásny majestát, inteligentný cicavec s komplexnými spoločenskými väzbami… zaujímalo by ma ako asi chutí, ale keďže hot-dog tu stojí v prepočte 10 €, budem sa tváriť, že jedenie veľrybieho steaku by bolo nemorálne. Stret s Islandským keporkakom Cestou na západ sme sa zastavili v skanzene Glaumbær – historickej farme s trávnatými strechami z nevypálených mačín, ktoré dokonale izolovali pred krutými zimami. Domčeky na nás dýchajú a rozprávajú príbeh strasti, ale aj radosti života ľudí, čo tu žili. Nechápem, prečo títo ľudia opustili dobrodružný život krvilačných vikingských nájazdníkov a dali sa na farmárčenie na sopečných kameňoch. Nocľah sme našli v dedinke Laugarbakki v penzióne Langafit . 8. deň: Lávový tunel Surtshellir, kráter Grábrók a Hraunfossar Super, pokazil sa mi zips na bunde. Prvé dva dni dovolenky by som to považoval za rozsudok pomalej smrti. Dnes viem, že to zvládnem, ale i tak je to nepríjemné. Trasa: Laugarbakki → Grábrók → Deildartunguhver → Hraunfossar Barnafoss → Surtshellir → Akranes Hlavné zastávky: Sopečný kráter Grábrók, najvýdatnejší horúci prameň Európy Deildartunguhver, lávové vodopády Hraunfossar, podzemná jaskyňa Surtshellir Tento deň patril geologickým unikátom: Grábrók: Dokonale zachovaný sopečný kráter s dreveným chodníkom po jeho hrane. Hraunfossar: Stovky malých tyrkysových potôčikov vyvierajúcich priamo spod okraja lávového poľa do rieky Hvítá. Surtshellir: Takmer kilometrový lávový tunel v podzemí. Hraunfossar Langjökull Z islandského outbacku pri vodopáde Hraunfossar posielame pohľadnice. Hádžeme ich do opustenej schránky. Môžno dorazia neskôr ako my, alebo neskôr ako adresáti zmenia adresy, alebo neskôr ako tento vesmír zanikne vo finálnej kataklizme. Kemp v Akranes bol opäť po sezóne zatvorený a zamknutý, no trávnik bol prístupný. Sprcha z vonkajšej záhradnej hadice s ľadovou vodou pri 5 °C nás definitívne posunula do kategórie ostrieľaných polárnikov. Stratila sa nám lyžica a druhá miešacia sa najprv ohla a potom jej odpadla hlava. Kto vie, kde súdruhovia z Tescomy urobili chybu. Urobili sme improvizovanú lyžicu z kusu pet fľaše. Ajke sa s ňou zle je, tak žerie z kastrólu ako vlčiak. Ajka začína byť hardcore, so smiechom a iskričkou v očiach zahlási – „toto kempovanie v zavretých kempoch ma začína baviť“! Stále má upchaný nos, v noci preto chrápe ako drevorubač. Zaistila si prvenstvo – ako jediný drevorubač, keďže na Islande nie sú žiadne lesy. Zlepšovák, emergency blanket dávame na podlahu stanu, rozdiel je cítiť, zo spodu od zeme menej ťahá. Surtshellir vstup do lávového tunela 9. deň: Sopečné jazero Kerið a rozlúčka v Modrej lagúne Trasa: Akranes → Kerið → Stokkseyri → Grindavík → Blue Lagoon Hlavné zastávky: Kráterové jazero Kerið, prímorské mestečko Stokkseyri, geotermálne kúpele Blue Lagoon Predposledný deň sme venovali uzavretiu okruhu. Navštívili sme kráter Kerið s tyrkysovou hladinou minerálneho jazera na dne. Celkom pekné sopečné jazero – vyberajú na neho vstupné, ako keby ho tu postavili. V dedinke Stokkseyri sme márne dobýjali múzeum elfov. Je zatvorené, lebo je pondelok. Ajka má vykašliavaciu fázu svojej choroby. V jeden moment vidím, ako do vreckovky vychrchle žlto-zeleno-sivý chriacheľ tvaru, veľkosti a konzistencie rozvarenej halušky. Pokračujeme do Grindaviku. Kerið Blue Lagoon Večer sme si dopriali zaslúžený oddych v Blue Lagoon . Objednávam lístky deň pred, na posledný termín 19:00, na hodinu pre dvoch, za 80 eur. Ale kto nebol v Blue Lagoon, akoby ani nebol na Islande. Po týždni v stane, prechladnutí a instantných polievkach padla 39-stupňová mliečne modrá voda s kremičitým bahnom ako vykúpenie. Večer rozkladáme stan. Snívame o domove. 10. deň: Návrat domov Trasa: Grindavík → Letisko Keflavík Hlavné zastávky: Balenie, odovzdanie auta v požičovni, odlet Ráno sme v daždi naposledy zbalili stan a vrátili auto. Prešli sme kontrolou a s hlavou plnou neuveriteľných scenérií a telom vyúdeným zo síry a dymu sme zamierili domov. Okruh okolo Islandu: zdroj Bigstockphoto 5 kľúčových rád na okruh okolo Islandu Spacák nepustí: V septembri na Islande nestačí tenký letný spacák. Potrebujete reálny komfort okolo 0 až -5 °C a kvalitnú izolačnú karimatku. Auto 4×4 je brána k slobode: Ak chcete vidieť vnútrozemie , bežné auto nestačí a požičovne naň zakazujú vjazd. Benzín tankujte pri každej príležitosti: V odľahlých častiach severu a východu sú rozostupy medzi pumpami desiatky kilometrov a mnohé sú len samoobslužné automaty na kartu. September je čarovný, ale má svoje pravidlá: Získate polárnu žiaru a prázdnejšie cesty, no po 15. septembri sa väčšina kempov zatvára a horské cesty môžu po prvom snehu uzavrieť. Island si treba užiť s nadhľadom: Keď prší tretí deň v kuse a vietor lomcuje dverami auta, pomôže len teplý čaj, humor a suché oblečenie. Deň sme zakončili v druhom najväčšom meste Islandu – Akureyri. Spíme na ubytovni, v okolí nie je žiadny kemp. V spoločnej kuchynke sme sami a chľastáme šampáňo z Duty Free shopu. Pôvodne sme si chceli štrngnúť pri nejakej významnej pamiatke alebo prírodnej kráse, pôvodný plán sme si ale rozmysleli. Stačí, že nám pery oblizuje studený vietor, nieto ešte šumiace bublinky. Prečítaj si detailné reportáže Divoký sever a západ Islandu, vodopády, lávové tunely a keporkaky Jazdenie po F cestách, vnútrozemie ostrova a zlatý okruh Kempovanie na Islande - čo treba vedieť Bonus pre tých, čo nemajú cestovania na Island nikdy dosť Expedičná báseň na záver Island nie je Disneyland,je ti zima, keď spíš vonku,vo vrecku už ani cent,mali sme ísť na Duchonku. Vieme, čo zažíval Amundsen,Vifonku srkáme v stane,Amundsen mal vlastný sena ty čakáš, čo sa stane. Uterák sa tu aj tri dni suší,hygiena je druhoradá,Ajka chlpatie v podpazuší,mne na tvári bujnie brada. Nevadí nám to ale,objavujeme nové krásy,úsmev na tvári je stále,i keď sa ti mastia vlasy. Island nie je Disneyland,však tie krásy a tá žiara,na svete je nový trend,na Island leť od Maďara! Učíme sa ako prežiť, dni tu plynú pomaličky,lepšie tam byť, ako nebyťbez turistickej paličky. 😉 Príspevok Okruh okolo Islandu autom a pod stanom: 10-dňový itinerár bez príkras zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Svojráz cestovania na Island zo Slovenska: Plánovanie, cesta na Island a návrat domov

06.09.2026 19:16  Zatiaľ čo v našom hlavnom itinerári a sprievodcoch sme sa sústredili na lávové polia, brodenie F-ciest a boj s arktickým vetrom, každá expedícia má svoju predohru a dohru. A tie bývajú často rovnako divoké ako samotný ostrov. Ako sme prežili cestovanie na Island a návrat domov? „Na svete je nový trend, na Island leť od Maďara!“ Tento bonusový diel je zákulisným pohľadom na to, ako sa rodil nápad na islandskú výpravu, ako vyzerala naša logistická tortúra so železnicami a prečo sa oplatí báť islandskej colnice. A aké to je vrátiť sa po desiatich dňoch v stane späť do civilizácie. Ako to celé začalo: Hlasovacia komisia a model „Český turista“ Dovolenka je súbor procesov, ktoré majú vyústiť do príjemného zážitku a relaxácie tela a duše – pokiaľ možno na úkor zamestnávateľa. Vo februári sme sa spoločne rozhodli, že najbližšiu dovolenku nestrávime na nejakej „all-inclusive“ vylihovačke pri mori. Moje predstavy o lacnejšej a dostupnejšej dovolenke padli za obeť rodinnej demokracii. U nás doma totiž o všetkom hlasujeme: Ajka je predseda komisie, ja člen a zástupca. V prípade rovnosti hlasov rozhoduje predseda. Ajka zahlásila: „Poďme na Island, žijú tam Elfovia!“ Rýchlo som súhlasil, keďže dávam prednosť konfrontácií s Elfom pred dravými predátormi a jedovatým hmyzom, čo mohli byť obyvatelia krajiny, kde sme dosť dobre mohli skončiť, keby Island v hlasovaní neprešiel. Odhlasované, ide sa na Island. Doma o všetkom hlasujeme – Ajka je predseda hlasovacej komisie, ja som člen a zástupca predsedu. Každý máme jeden hlas, v prípade rovnosti hlasov rozhoduje predseda… Prípravy Prípravy prebiehali postupne. Prvé dva mesiace sme sa aktívne tešili. V máji sme kúpili letenky na 11. september, t.j. v jeseni a mimo hlavnej turistickej sezóny. V tom momente prišli aj prvé pochybnosti o našej materiálnej, psychickej a fyzickej pripravenosti. Investovali sme do vybavenia, ktoré budeme môcť využívať aj po skončení dovolenky: stan, karimatky, funkčné oblečenie, spacák atď. Fyzickú pripravenosť sme trénovali výletmi za krásami Slovenska v rámci výzvy Reštartni sa. Snáď len táboreniu nebola venovaná dostatočná príprava. Tréning sa obmedzil na jednu noc stanovania u rodičov na záhrade a jednu noc stanovania pri jazere Neusiedlersee v tropických letných horúčavách. V rámci hospodárenia a nepreťaženia rodinného rozpočtu sme sa rozhodli pre dovolenkový model „Český turista„: Letenky od maďarského nízkonákladového dopravcu z Budapešti. Požičanie najlacnejšieho starého auta 4×4 od poľskej pobočky na Islande. Spanie výhradne vo vlastnom stane. Žiadne reštaurácie – iba kufor naprataný polievkami, sušeným mäsom, ovsenými kašami a instantnými čokoládami. Posledné prípravy a balenie prebehli „rýchlo a zbesilo“ – ani nie tri dni pred odchodom. Tento denník je záznamom našej malej expedície, ako aj oknom do duše jej účastníkov. Pre lepšie preniknutie do hĺbky tejto skúsenosti odporúčam čitateľovi ponoriť sa do týchto riadkov v kryosaune, v horskej bystrine, alebo v zimných mesiacoch vonku v neadekvátnom oblečení. Logistická predohra: Nočný vlak do Budapešti Cesta na Island nezačína na letisku v Keflavíku, ale na železničnej stanici. Aby sme ušetrili, leteli sme z Budapešti. Plán znel jednoducho: sadnúť v Žiline na nočný vlak a ráno vystúpiť na budapeštianskej stanici Keleti. Vyrážame. "Niet cesty späť", beží nám hlavou, keď stojíme v predsieni nášho bytíku a pri nohách sa týči hora z batožín. Dva ruksaky 15 a 20 kilo a dve cestovné tašky. Môj ruksak je paradoxne ľahší než Ajkin, ale som dosť sebavedomý chlap na to, aby som nechal ženu niesť ťažší ruksak. Z myšlienok nás násilne vytrhne príchod taxíku. Ešte raz, piaty krát a naposledy prechádzam byt. Na moje sklamanie je voda odstavená a sporák vypnutý – rovnako, ako pri predchádzajúcich štyroch kontrolách. Pri výťahu obaja s vypätím nervov pozorujeme, ako zamykám dvere, aby sme si neskôr boli istí, že som zamkol. Na vlakovú stanicu cestujeme mlčky. Pri vystupovaní z taxíku sa Ajka zosypala, respektíve rozsypala. Z batohu jej postupne odpadol spacák, aj palice. Úsmevné pohľady okoloidúcich na „backpackerov“ amatérov nás nechávajú vlažnými. Na stanici sme s dostatočným predstihom a časovú rezervu rozšírenú o meškanie vlaku využívame o návštevu toalety – nie že by sme pred odchodom neboli obaja doma 5-krát, ale stres robí svoje. Cítime, ako nás táto skúsenosť zblíži a upevní náš vzťah. „Zamkol si?!“, spýta sa odrazu Ajka a v očiach má pohľad človeka, ktorý ma úprimnú starosť. Ja mám v tom momente oči podliate krvou, ako potláčam moje najprimitívnejšie agresívne inštinkty. Vlakom do Budapešti Vyrážame vlakom do Bratislavy Náhle je ohlásene nástupište a dav ľudí vyrazí vpred. Vyrážame aj my, i keď náš odpich je vplyvom väčšieho inertného odporu ťažkých ruksakov pomalší. Na nástupišti sa staviame na miesto, kde predpokladáme zastavenie nášho vozňa. Vlak zastavuje a my zisťujeme, že náš vozeň je na opačnej strane nástupišťa. Realita železníc preverila našu psychickú odolnosť ešte predtým, než sme pocítili prvý islandský závan: Kupé malo teplotu fínskej sauny. Sedadlá boli potiahnuté poctivou socialistickou koženkou, na ktorú sa človek po desiatich minútach prilepil ako mucha na lapač. Spoločnosť nám robili unavení noční cestujúci, z ktorých niektorí vyzerali, že v tom vlaku cestujú bez prestávky od pádu Rakúsko-Uhorska. Pán v kupé sa pri pohľade na našu batožinu s úsmevom spýta „Nezabudli ste si akordeón?“ …hajzel premúdrený. V Bratislave máme hodinku, tak ideme do reštaurácie oproti. „Ja si dám kapustovú“, vravím.„Dobre a Vám?", čašník pozrie na Ajku.„Cézar šalát“, objedná si Ajka.„Nemáme“, odpovedá čašník.„Slepačí vývar“.„Nemáme“.„Tak hovädzí“, zjednáva Ajka.„Nemáme“.„Cesnakovú“.„Nemáme“.„Mmmm“, Ajka hĺbavo pátra v jedálnom lístku, „jablkový závin?“. Čašník smutne pokrúti hlavou.„Minerálku?“, opáči Ajka.„Samozrejme!“, povie čašník a na tvári sa mu črtá triumf.„Jemne perlivú“, dodá Ajka a kútiky čašníkovi znova klesnú.„Alebo, akú máte,“ zmiluje sa Ajka. Čašník odchádza ako porazený gladiátor, ktorého súper ušetril na naliehanie davu. Tiež sme svedkami komického výjavu: Korpulentná pani sa snaží vysvetliť trom Číňankám, že keby sa na lavičke potlačili, mohla by si prisadnúť. Chvíľu trvalo než sa dohodli, lebo pani nevedela dobre po čínsky. Jej posunková reč sa podobala skôr záchvatu tropického šialenstva. Tri číňanky sa nakoniec scucli na menšiu polovičku lavičky a pani usalašila telo na ten zvyšok. Vlak z Bratislavy do Budapešti Nástup do vlaku neprebehol pokojne, nakoľko sa pri nastupovaní a vystupovaní z nášho vozňa stretli dve české rodinky a zvítavanie sa pretiahlo. Za to sme sa dozvedeli „Jak se má Franta“, „Co dělá Boženka“, no a že „Chudák Pepa je v rozvodovým řízení, ale za všechno stejně může ta jeho vochechule, která neví, jakej je Pepa dobrák.“ Nastúpili sme teda pod dohľadom výpravcu, ktorý rodinnú „sešlost“ rozohnal mávaním plácačkou a rytmickom hvízdaní na píšťalke. Každé zastavenie na zabudnutej maďarskej staničke sprevádzalo škrípanie bŕzd, pri ktorom tuhla krv v žilách. Keď sme konečne nadránom dolámaní, spotení a poloslepí vystúpili v Budapešti, pripadali sme si ako po úspešnom absolvovaní prvej etapy výcviku pre prežitie v extrémnych podmienkach. Peripetie v Budapešti Vystupujeme v Budapešti s túžbou zľahnúť do postele. Vyhliadnem si taxikára, ktorý vzhľadovo pripomína Sándora Petőfiho a idem s ním vyjednať cenu. Vyjednal som, že cenu určí taxameter. Po chvíli sme na mieste, kde by mal byť hotel. Nič tu nie je, asi to bude trocha ďalej. S ťažkou batožinou sa plahočíme v teple, po krajnici frekventovanej cesty. Po 200 metroch sa vzďaľujeme civilizácii, otočka a ide sa naspäť. Žiadna cesta nie je taká dlhá ako tá, po ktorej sa vraciate, keď ste zablúdili. Naša múdrosť Upachtení sme sa vrátili na miesto, kde nás vysadil taxík a zisťujeme, že hotel sme mali za chrbtom. Pani na recepcii nás ubytuje a nasledujúce hodiny trávime praním vecí v umývadle a ich sušením fénom. Máme len pár kusov oblečenia a neblahé tušenie, že táto izba bude nadlho naším posledným luxusom. Nechce sa nám vyberať veci na spanie, ktoré sú pochované hlboko v ruksakoch, takže spíme nahí, čo vyústi do príjemného zážitku, ktorý tu nebude podrobnejšie opísaný. Ležíme v posteli a uvedomujeme si definitívnosť chvíle. Raňajkujeme výdatne a Ajka si na izbe s posvätnou odovzdanosťou umyje vlasy. Vidina mastnej hlavy ju desí, ale cíti, že tomuto démonu bude musieť v najbližších dňoch čeliť. Odlet Letisko Budapešť Nasledoval presun na letisko Ferihegy. Batohy nám pikolík obalí do celofánu, aby nám neodpadli paličky, spacáky a iné, pre expedíciu nepostrádateľné aktíva. Odbavenie je bezproblémové, prechádzame bežnou letiskovou rutinou – vyzuť, rozpažiť, predkloniť, roztiahnuť, zakašlať, atď. Nastupujeme, a konečne letíme. Ajku púšťam k oknu, ja sadám do stredu a vedľa si sadá 150 kilový chlap, ktorého kumpáni sedia o tri rady vpredu. Atmosféra hustne s hromadiacimi sa fľaštičkami tvrdého alkoholu na rozkladacom stolíku pred naším spolucestujúcim. Chľastacia šnúra slovenskej partie nberá tempo a ja nadobúdam podozrenie, že obor vedľa nepije pre potešenie z alkoholického opojenia, ale snaží sa dojesť orieškami, ktoré sú zdarma ku každej štvrtej fľaštičke. Pristátie v Keflavíku a rešpekt z colnice Po niekoľkých hodinách letu ponad Atlantik sa pod nami z mrakov vynorila čierna sopečná placka omývaná bielym príbojom. Letisko Keflavík pôsobí moderne, no hneď po vystúpení z lietadla vám arktický vzduch pripomenie, kde ste. Vietor a ukrutná zima! Aspoň pre nás, čo sme docestovali so slnkom rozpálenej Budapešti. Islandské deti tu síce pobehujú v mikinkách, ale my sme hneď nasadili ťažké kalibre – ľahké jarné bundičky podložené flískami. Cez deň je tu okolo 10°C, pocitovo 5°C. Na noc hlásia 5°C, pocitovú radšej neuvádzajú. Pred odletom sme si naštudovali prísne islandské colné predpisy. Island si mimoriadne chráni svoj ekosystém: Zákaz dovozu tepelne neupraveného mäsa, salám či surovej šunky. Limit 3 kg potravín na osobu. Prísne kvóty na alkohol a cigarety. Použitá jazdecká a rybárska výstroj musí byť oficiálne dezinfikovaná. Mali sme plné batohy sušeného jedla, konzerv a kempingového vybavenia. Pri prechode cez colnú zónu sme sa snažili tváriť čo najviac nenápadne – ako dvaja nevinní turisti, ktorí prišli obdivovať mach a lišajníky, a nie prepašovať zásoby sušeného hovädzieho na desať dní. Prešli sme bez straty kvetinky. V príletovej hale nás čakal prvý povinný krok: nákup plechovkového piva a fľaše šampanského v letiskovom Duty Free shope. Na Islande je alkohol v bežných potravinách tabu a letiskový obchod je jediná šanca, ako si kúpiť prípitok za normálne peniaze. A potom už vysnívaný trek. 🥾 Náš kompletný 10 dňový itinerár po Islande nájdete tu. Návrat domov: Kultúrny šok naruby Po desiatich dňoch neustáleho boja s vetrom, sušenia ponožiek na palubnej doske, umývania sa pod studenou záhradnou hadicou a spania na zemi v alobale prišiel koniec expedície. Keďže cestujeme, Ajka má črevné problémy. Naložil som do nej čierneho uhlia ako do pece a dúfam, že to zvládne. Návrat do civilizácie priniesol opačný kultúrny šok: Teplo a ticho: Prvý pocit, keď nefúka vietor s rýchlosťou 60 km/h a v miestnosti je viac ako 20 stupňov, bol takmer neprirodzený. Človek mal nutkanie neustále kontrolovať, či netreba zaťažiť rohy postele kameňmi. Neobmedzená teplá voda: Otočiť kohútikom a vedieť, že po dvoch minútach nevypne sprcha kvôli vhodenej minci, bol najčastejší dôvod našej eufórie. Pevný príbor: Po tom, čo Ajka jedla polievku z pet fľaše a kastróla, bol pohľad na normálnu antikorovú lyžicu malým sviatkom. Vôňa síry: Ešte týždeň po návrate nám z batohov, vetroviek a vlasov vanul nezameniteľný pach síry z islandských termálnych prameňov. Home sweet home Záverečné slovo: Oplatilo sa to? Jednoznačne áno. Island v modeli „Český turista“ nie je dovolenka pre každého. Je to fyzicky aj psychicky náročná cesta, ktorá preverí vybavenie, vašu odolnosť a najmä partnerský vzťah. Keď však stojíte sami uprostred sopečnej púšte, nad hlavou vám tancuje zelená polárna žiara a v rukách držíte ešus s horúcou polievkou, zabudnete na prebdené noci, maďarské vlaky aj premočené topánky. Zostane len čistá, nefalšovaná spomienka na krajinu, kde oheň a ľad píšu vlastné pravidlá. Príspevok Svojráz cestovania na Island zo Slovenska: Plánovanie, cesta na Island a návrat domov zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Vnútrozemie Island a F-cesty: Dobrodružstvo v Dúhových horách

06.09.2026 19:16  Pokiaľ sa na Islande budete držať len asfaltovej cesty č. 1 , uvidíte úžasné vodopády, ľadovce a útesy. Skutočné severské dobrodružstvo sa však začína až v momente, keď miniete značku s písmenom „F“ a asfalt vystrieda sopečný štrk, lávové polia a divoké rieky bez mostov. Island a F-cesty: Vnútrozemie a oblasť Landmannalaugar patria medzi najkrajšie a najdrsnejšie miesta na planéte. V tomto článku sa pozrieme na to, čo vás na F-cestách čaká, ako bezpečne zvládnuť brodenie riek a prečo mať pred islandskou divočinou zdravý rešpekt. Grábrók crater Nezastaviteľná Islandu a F-cesty: Obsah Čo sú to F-cesty a aké pravidlá pre ne platia? Trasa F208: Cesta do Dúhových hôr Škola brodenia riek: Ako neutopiť auto Landmannalaugar a divoký termálny prameň FAQ: F-cesty na Islande Čo sú to F-cesty a aké pravidlá pre ne platia? Písmeno „F“ v názve cesty pochádza z islandského slova Fjallavegir . Tieto komunikácie prechádzajú nehostinným vnútrozemím a vyznačujú sa: Nespevneným povrchom . Výraznou „roletou“ , ktorá pri nesprávnej rýchlosti doslova trasie celým autom. Úsekmi bez mostov, kde je nutné brodiť neskrotné horské a ľadovcové toky. Zákon minima: Bez 4×4 to neskúšajte Vstup na F-cesty s bežným vozidlom s pohonom jednej nápravy je zákonom zakázaný. Pokuty za porušenie sú extrémne vysoké. Všetky poistky pri vjazde s nevhodným autom okamžite zanikajú. Poškodenie podvozku alebo uviaznutie v brode budete platiť v plnej výške . Trasa F208: Cesta do Dúhových hôr Gejzír Strokkur Vodopád Gullfoss Seljalandsfoss Do Landmannalaugar vedie niekoľko trás, pričom najznámejšia je F208: Severný prístup : Z veľkej časti vyasfaltovaný, bez väčších brodov až po záverečnú rieku pred samotným kempom. Južný prístup : Skutočná off-roadová trasa s viac než dvoma desiatkami riečnych brodov, dramatickými kaňonmi a čiernou sopečnou púšťou. My sme v našej postaršej Honde CR-V okúsili 26-kilometrový úsek plný výmoľov, ktorý sme prekrstili na „vytriasačku blômb“. Auto vŕzgalo vo všetkých spojoch, no pohon 4×4 držal stopu spoľahlivo. Krajina Islandu sa za oknami menila zo zelenej trávy na čierny Mordor posiaty machom a farebnými ryolitovými masívmi. 👉 Náš kompletný 10 dňový itinerár po Islande nájdete tu. Škola brodenia riek: Ako neutopiť auto Prejazd cez brod je moment, kedy stúpa tep a v aute zavládne hrobové ticho. Tu sú zásady, ktoré rozhodujú o tom, či prejdete, alebo budete čakať na záchranný tím: Pred brodom vždy zastavte a skontrolujte terén Nikdy nevchádzajte do rieky naslepo len preto, že pred vami niekto prešiel. Hladina ľadovcovej rieky sa v priebehu dňa rýchlo mení . Ak si nie ste istí hĺbkou, vystúpte a zmerajte ju . Zistite, kde má vaše auto nasávanie vzduchu a výfuk. Zásady správneho prejazdu Zvoľte pohon všetkých kolies a vypnite stabilizačné systémy, ktoré by vás mohli pribrzdiť. Nevchádzajte do vody v najužšom mieste – úzke miesta bývajú najhlbšie a prúd je tam najsilnejší. Hľadajte širší a plytší úsek. Jazdite šikmo po prúde, nie kolmo proti nemu. Udržiavajte stálu, pomalú rýchlosť . Cieľom je vytvoriť pred autom malú tlačnú vlnu , ktorá udrží vodu pred motorovým priestorom. V rieke nikdy neraďte ani nezastavujte. Naša skúsenosť pri ceste do údolia Þórsmörk:Po úspešnom zdolaní piatich brodov sme narazili na šiesty. Ľadovcová rieka mala vyše 40 cm a silný dravý prúd. Naše auto malo výfuk vo výške 35 cm. Hlasovacia komisia zasadla priamo pri brehu a výsledok bol jednoznačný: otáčame. Hrdinstvo na Islande končí presne tam, kde začína riziko utopenia motora. Landmannalaugar a divoký termálny prameň Odmena za námahu. Kemp v Landmannalaugar leží priamo na úpätí lávového poľa Laugahraun. Ryolitové hory hrajú neuveriteľnou škálou farieb – od žltej, cez červenú, zelenú až po sivo-modrú. Landmannalaugar Blue Lagoon Aj keď nám plnohodnotnú hrebeňovú túru prekazil hustý lejak, najväčšia odmena leží priamo v kempe: prírodná termálna rieka. Z podložia vyviera vriaca geotermálna voda, ktorá sa mieša so studeným horským potokom. Výsledkom je ideálna 38–40 °C teplá kúpeľ pod holým nebom. Nečakajte žiadne luxusné prezliekarne ani kachličky – prezliekate sa na drevenom móle v daždi a mraze, no ten pocit ponorenia sa do horúcej vody uprostred lávového poľa je neopísateľný. Vodopád Godafoss FAQ: F-cesty na Islande Kedy sú F-cesty otvorené pre verejnosť? F-cesty sú z dôvodu snehu a blata po zime väčšinu roka zatvorené. Otvárajú sa zvyčajne medzi polovicou júna a začiatkom júla a zatvárajú sa s prvým jesenným snehom . Aktuálny stav ciest treba denne sledovať na webe road.is. Kryje bežné poistenie z autopožičovne škody spôsobené vo vode? Nie. Takmer žiadna autopožičovňa na Islande nekryje škody spôsobené nasatím vody do motora alebo poškodenie podvozku pri brodení. Ak utopíte auto, všetky náklady na opravu, výmenu motora a odťah platíte sami. Dá sa do Landmannalaugar dostať aj bez brodenia? Áno. Ak prichádzate zo severu po ceste F208 , prídete až k záchytnému parkovisku tesne pred kempom. Tu sa nachádza posledný hlboký brod. Ak si naň netrúfate, môžete auto zaparkovať pred brodom a do kempu prejsť pešo cez lávku pre peších . Aké auto je minimom na vnútrozemie? Na jednoduchšie F-cesty postačí menšie 4×4 SUV . Na náročnejšie trasy s hlbokými brodmi je nevyhnutné veľké terénne auto s vyššou svetlou výškou a šnorchlom . Príspevok Vnútrozemie Island a F-cesty: Dobrodružstvo v Dúhových horách zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Sever a Západ Islandu: Safari na veľryby, lávové tunely a krátery

06.09.2026 19:16  Väčšina turistov na Islande prebehne len preplnený juh – Zlatý okruh, vodopády Seljalandsfoss a Skógafoss a ľadovcovú lagúnu Jökulsárlón. Skutočná divočina a geologická surovosť sa však ukrýva na Severe a Západe Islandu. Tu nájdete najmohutnejší vodopád Európy, lávové labyrinty, kde podľa legiend žijú škriatkovia, najlepšie podmienky na pozorovanie morských obrov a podzemné lávové tunely, v ktorých si otestujete absolútnu tmu. Severný Island: Obsah Severný Mordor: Dettifoss a geotermálne peklo Hverir Safari na veľryby v Akureyri: Tvárou v tvár keporkakom Západ Islandu: História, sopečné krátery a podzemné tunely FAQ Severný Island a západ ostrova Severný Mordor: Dettifoss a geotermálne peklo Hverir Dettifoss Godafoss Seydisfjördur Sever Islandu okolo jazera Mývatn pôsobí ako z inej planéty. Všadeprítomná vulkanická aktivita vytvára scenérie, ktoré inde na svete neuvidíte. Dettifoss: Najmohutnejší vodopád Európy Sivá ľadovcová voda rieky Jökulsá á Fjöllum padá do kaňonu Jökulsárgljúfur z výšky 44 metrov s prietokom vyše 190 m³/s. Pod nohami cítite doslova tras od vibrácií vodnej masy a vodnú triešť zbadáte z diaľky niekoľkých kilometrov. Tip k prístupu: K vodopádu vedú dve cesty – západná a východná . Hverir / Námafjall: Síra a bublajúce bahno Pár kilometrov od Mývatnu leží geotermálne pole Hverir na úpätí vrchu Námafjall. Žiadna vegetácia – len červeno-oranžová zem, dymiace kamenné komíny a bublajúce kade so sivým vriacim bahnom. Zápach síry cítite všade, no vizuálny zážitok je neopakovateľný. Dimmuborgir: Lávové mesto škriatkov Dimmuborgir Hraunfossar Grábrók Rozsiahle pole stuhnutých lávových stĺpov a veží pripomína zrúcaniny stredovekého hradu. Podľa severských legiend je Dimmuborgir bránou do podsvetia a domovom 13 islandských vianočných škriatkov . Goðafoss: Vodopád bohov Elegantný polkruhový vodopád na rieke Skjálfandafljót. Má kľúčové miesto v islandskej histórii. Okolo roku 1000 tu zákonodarca Þorgeir Ljósvetningagoði hodil do vody sošky pohanských severských bohov , čím symbolicky spečatil prijatie kresťanstva na ostrove. 👉 Náš kompletný 10 dňový itinerár po Islande nájdete tu. Safari na veľryby v Akureyri: Tvárou v tvár keporkakom Mestečko Akureyri je hlavným mestom severu a leží hlboko v chránenom fjorde Eyjafjörður. Práve tento fjord s pokojnou vodou plnou planktónu a rýb je jedným z najlepších miest na svete na pozorovanie keporkakov . Stret s Islandským keporkakom Rýchločln RIB vs. veľká výletná loď Pôvodne sme mali ísť na veľkú vyhliadkovú loď, no vďaka technickej chybe nás bez doplatku preradili na nafukovací rýchločln typu RIB . Dostali sme masívne nepremokavé termo-kombinézy a okuliare. Prečo je RIB lepší: Zatiaľ čo veľká loď je pomalá a k veľrybe sa dostane na desiatky metrov, nízky čln RIB manévruje rýchlosťou blesku a dostane vás na úroveň morskej hladiny – len pár metrov od vynárajúceho sa morského obra. Je to zážitok, keď sa vám 15 metrov od člnu s mohutným výdychom pary vynorí chrbát keporkaka. A ak ešte majestátne ponorí chvostovú plutvu do hlbín oceánu v arktickom mrholení, pochopíte, že prežívate vrchol celej cesty. Západ Islandu: História, sopečné krátery a podzemné tunely Západná časť ostrova ponúka kontrast medzi zelenými pastvinami, geotermálnymi prameňmi a starou sopečnou činnosťou. Skanzen Glaumbær: Ako sa žilo v hlinených domoch Objavíte historickú farmu z 18. a 19. storočia, ktorú postavená z trávnatých drnov . Trávnaté mačiny a metrové vrstvy pôdy slúžia dodnes ako dokonalá prírodná tepelná izolácia. Island je krajina, v ktorej prakticky nerastú stromy. Stavebné drevo vnímajú ostrovania skôr ako luxus z naplavenín. Kráter Grábrók a vodopády Hraunfossar Hverir Surtshellir zdroj Kráter Grábrók: Dokonale tvarovaný sopečný kužeľ, na ktorého okraj vedú pohodlné drevené schody. Zhora sa otvára kruhový výhľad na lávové pole staré 3 000 rokov. Hraunfossar : Sú geologická rarita. Voda nevyteká z rieky, ale vyviera v dĺžke takmer jedného kilometra priamo z poréznej lávovej vrstvy Hallmundarhraun. Potom padá tyrkysovými kaskádami do rieky Hvítá. Lávový tunel Surtshellir Takmer kilometer dlhá podzemná lávová jaskyňa, ktorú vytvoril prúd tečúcej lávy pred tisíckami rokov. Vstupujete na vlastné riziko – potrebujete pevnú obuv, čelovku a prilbu. Vo vnútri zažijete absolútne ticho a 100 % tmu. Neuvidíte si ani vlastnú ruku centimeter pred očami. FAQ Severný Island a západ ostrova Kedy je najlepšia šanca vidieť veľryby v Akureyri / Húsavíku? Hlavná sezóna pozorovania veľrýb trvá od mája do konca septembra, kedy je úspešnosť zahliadnutia keporkakov v zátokách Eyjafjörður a Skjálfandi vyše 95 %. V zimných mesiacoch túry prebiehajú tiež, no počasie býva výrazne drsnejšie. Ktorá cesta k vodopádu Dettifoss je lepšia? Západná alebo východná? Západná strana je celoročne vyasfaltovaná. Má veľké parkovisko, moderné toalety a vyhliadkové plošiny. Východná strana je kamenistá štrková cesta otvorená len v lete. Nie sú tam žiadne zábradlia a ste priamo na úrovni burácajúcej vody. Oplatí sa ísť do podzemného lávového tunela Surtshellir na vlastnú päsť? Jaskyňa Surtshellir je voľne prístupná. Na zemi sú však veľké a šmykľavé balvany po zrútených stropoch. Ak nemáte kvalitnú horskú obuv a silnú čelovku , radšej voľte komerčne upravený lávový tunel Raufarhólshellir na juhu ostrova. Príspevok Sever a Západ Islandu: Safari na veľryby, lávové tunely a krátery zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Tríbečská cesta dávnych legiend: Tri hrady, 22 km a narodeninové prosecco na zrúcanine

05.09.2026 00:45  Keď vám vlastné kolená po rokoch vysokohorskej turistiky naznačia, že tatranské žulové suťoviská už nebudú vaša šálka kávy, máte dve možnosti: buď zostanete sedieť doma a spomínať, alebo objavíte čaro lesných hrebeňov v nižších pohoriach. Takou je aj Tríbečská cesta dávnych legiend. Moja kamarátka Katka pozná moju vášeň pre hory aj limity môjho kolena. Ako darček k narodeninám mi preto vymyslela práve túto dámsku jazdu. Plán bol odvážny, no lákavý: celodenný 22-kilometrový okruh tichými dubovými lesmi Tríbeča, prekonanie tajomného lesného hrebeňa a postupná návšteva hneď troch historických sídiel: Studeného hradu, Gýmeša a Oponického hradu. A na záver? Oslavné narodeninové bublinky priamo na hradnom nádvorí. 📍 Štart pri Remitáži: Skalná vyhliadka na Studenom hrade Náš dámsky trek začíname za obcou Jelenec pri vodnej nádrži a autokempingu Remitáž. Žltá turistická značka nás vedie do mierneho svahu smerom na Gýmeš, no Katka má v itinerári povinnú zachádzku, ktorú by bola škoda vynechať – Studený hrad. Zo žltej značky je to na kremencové bralo Studeného hradu len pár minút do strmšieho kopca. Kedysi tu v 11. až 13. storočí stálo predsunuté drevené strážne hradisko rodu Forgáchovcov, dnes je to predovšetkým fascinujúci skalný balkón: Z vrcholových skál sa otvára jeden z najkrajších pohľadov na protiľahlý hrad Gýmeš, ktorý sa týči nad korunami stromov ako kamenná koruna. Kremencové bralá majú svojskú divokú atmosféru a sú ideálnym miestom na prvú rannú kávu z termosky. 🏰 Gýmeš: Zrúcanina, ktorá vstáva z popola Zo Studeného hradu zbehneme späť na žltú trasu a cez Sedlo pod Gýmešom po zelenej značke vystúpame k nášmu druhému cieľu. Hrad Gýmeš je majestátna dominanta južného Tríbeča. Hoci z neho zub času urobil zrúcaninu, jeho mohutné obvodové múry, hranolová veža a odkryté schodiská stále vzbudzujú obrovský rešpekt. Najviac nás však teší fakt, že hrad nespí: Združenie Castrum Ghymes tu už roky odvádza obdivuhodnú dobrovoľnícku prácu pri statickom zabezpečovaní múrov a archeologickom výskume. Keď v nedeľné dopoludnie vchádzame na hradné nádvorie, stretávame unavených, no usmiatych chlapov zo združenia, ktorí tu očividne strávili celú noc pri maltovníkoch a kameňoch. Klobúk dole pred každým, kto vracia slovenským hradom dušu. Po obhliadke hradných zákutí a výhľadoch do Podunajskej nížiny vyťahujeme batohy na chrbát. Čaká nás najdlhší a najtajomnejší úsek dňa. 🌲 Lesná mystery etapa: Žiadne záhady, len poctivý tríbečský les Tríbečská cesta dávnych legiend Tríbeč má vďaka rôznym románom povesť „tajomného pohoria, kde miznú ľudia“. My sme však v hlbokých lesoch medzi Gýmešom a Oponicami našli presný opak – hlboký, pokojný a očisťujúci les bez davov turistov. Tento približne trojhodinový prechod má svoje vlastné pravidlá: Prírodná prekážková dráha: Po veternej smršti bolo na lesných zvážniciach niekoľko popadaných mohutných kmeňov. Podliezanie, preliezanie a hľadanie obchádzok preverilo našu koordináciu aj pružnosť. Tríbečské húpačky: Profil trasy pripomína morskú hladinu – dole kopcom, hore kopcom, cez lesné úžľabiny a hrebene. Žiadne alpské štíty, no po 15 kilometroch moje kolená veľmi dobre vedeli, že sme v teréne. Kvalitné značenie: Zelená značka kombinovaná s úsekmi červenej a modrej nás spoľahlivo navigovala celým masívom. 🥂 Oponický hrad: Gotické veže, vôňa dymu a narodeninové bublinky V závere lesného hrebeňa sa stromy konečne rozostúpia a pred nami sa zjaví Oponický hrad . Tento pôvodne strážny hrad rodu Čákovcov a neskôr slávneho rodu Apponyiovcov je menší a kompaktnejší ako Gýmeš, no jeho opravená veža Tereš a udržiavané nádvorie majú obrovské čaro. Z terasy hradu je nádherný panoramatický výhľad na široké údolie rieky Nitry. Pri hrade sú pripravené upravené ohniská na opekanie, no Katka mala pre mňa pripravené iné prekvapenie: Z hĺbky batoha vytiahla fľašu vychladeného Prosecca a dva poháre. Štrknúť si bublinkami v tieni stredovekých hradieb po osemnástich kilometroch chôdze je pocit, ktorý tromfne akúkoľvek oslavu v mestskej reštaurácii. 🎒 Návrat k Remitáži: Úspešný 22 km okruh Po narodeninovom prípitku na Oponickom hrade nás čakala záverečná etapa. Zostupujeme z hradu po zelenej značke a následne sa po modrej a lesných cestách vraciame popod hrebeň späť k vodnej nádrži Jelenec. Tento úsek vedie príjemne miernym klesaním a po spevnených lesných cestách, čo bolo pre unavené nohy ideálne vyslobodenie. Podvečer dorážame presne na miesto, kde sme ráno začali – k bufetu pri vodnej nádrži Remitáž. Nohy bolia, no hlava je dokonale vyvetraná. Dvadsaťdva kilometrov, tri historické zrúcaniny, žiadne davy a kopec spoločného smiechu. Presne takto vyzerá dokonalý reštart s najlepšou kamoškou. Ľahký život ako na hojdačke :-) 🧭 Prehľad trasy „Tríbečská cesta dávnych legiend“ Štart a cieľ: Jelenec – autokemping Remitáž Itinerár okruhu: Remitáž ➔ odbočka na Studený hrad ➔ Sedlo pod Gýmešom ➔ hrad Gýmeš ➔ lesný prechod po zelenej značke cez hrebeň Tríbeča ➔ Oponický hrad ➔ návrat po modrej a lesných cestách ➔ kemping Remitáž. Celková dĺžka: 22,5 km Prevýšenie: +680 m / -680 m Čas: cca 6:30 až 7:30 h pohodovým turistickým tempom s prestávkami na hradoch. Náročnosť: Stredne náročná, fyzicky vytrvalostná túra po lesných cestách a chodníkoch bez exponovaných lezeckých úsekov. Tríbeč❓Často kladené otázky Je Tríbečská cesta dávnych legiend vhodná aj pre ľudí s obmedzeniami kolien či kĺbov? Áno, terén je lesný a mäkký, bez strmých kamenných suťovísk typických pre vysokohorské prostredie. Prechod však meria vyše 20 km a obsahuje sériu kratších stúpaní a klesaní, preto sú trekingové palice pre šetrenie kĺbov veľkou výhodou. Dá sa túra skrátiť, ak by sme nestíhali celý okruh? Áno. Ak nechcete absolvovať celý 22 km okruh, môžete trasu rozdeliť na dve samostatné túry: okruh z Jelenca na Studený hrad a Gýmeš , alebo samostatný pohodový výstup z obce Oponice na Oponický hrad a späť . Sú hrady voľne prístupné? Áno, Studený hrad, hrad Gýmeš aj Oponický hrad sú voľne prístupné celoročne bez vstupného. Na Gýmeši aj Oponickom hrade prebiehajú dobrovoľnícke konzervačné práce, preto je na nádvoriach potrebné dbať na zvýšenú opatrnosť. Dá sa na trase doplniť voda a občerstvenie? Na samotnom lesnom hrebeni medzi hradmi nie sú žiadne otvorené bufety ani studničky s garantovanou pitnou vodou. Celodenné zásoby tekutín a jedlo si musíte niesť v batohu. Otvorené bufety a reštaurácie nájdete na štarte v Jelenci a v podhradí Oponíc. Príspevok Tríbečská cesta dávnych legiend: Tri hrady, 22 km a narodeninové prosecco na zrúcanine zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Kvíz: Nové mesto nad Váhom a okolie z neba

01.09.2026 22:15  Čachtice, Beckov, Myjavské kopanice, Biele i Malé karpaty. V okolí Nového mesta nad Váhom nájdete množstvo cyklotrás, chodníkov a turistických príležitostí. Otestujte sa, ako dobre okolie tohto regiónu poznáte. Kvíz: Nové mesto nad Váhom a okolie z neba sme pripravili v spolupráci s knižným vydavatelstvom CBS Slovensko z neba pri príležitosti vydania rovnomennej knihy. Kvíz: Nové mesto nad Váhom a okolie z neba začnete kliknutím na tlačítko ĎALEJ. Test je bezplatný, relaxujte a otestujte sa. Žiadne registrácie, ani reklamy. Správne odpovede a výsledok sa zobrazia na konci testu. Rekord na plný počet je pod 3 minuty. Budeme radi ak test zozdieľate a pochválite sa svojim výsledkom. :-) foto: CBS, Slovensko z neba: z knihy Čadca a okolie z neba Príspevok Kvíz: Nové mesto nad Váhom a okolie z neba zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Výstup na Svišťový štít: Tatranský raj ticha, kde stretneš viac kamzíkov než ľudí

01.09.2026 22:15  Vyrážame ešte za hlbokej tmy. Keď prechádzame popod Štrbu, spoza tatranských štítov sa začína predierať prvé ranné slnko a zlatisté lúče nás oslepujú cez čelné sklo. Je to neklamná predzvesť toho, že nás čaká jeden z tých dokonalých tatranských dní, kedy je obloha vymetená do azúrova a vzduch má chuť čerstvého ľadu. Našim cieľom je Svišťový štít. Prichádzame do Starého Smokovca, aby sme stihli prvú rannú pozemnú lanovku na Hrebienok . Nožičky si treba na začiatku pošetriť – pred nami je poctivá vysokohorská túra s viac než tisíckou výškových metrov. Naším dnešným cieľom je Svišťový štít – majestátny, no neprávom prehliadaný vrchol vypínajúci sa v závere Veľkej Studenej doliny priamo za Zbojníckou chatou. 🍂 Veľká Studená dolina v jesennom šate Ráno na Hrebienku je ešte poriadne svieže, no s prvými nastúpanými metrami sa telo rýchlo zahreje. Príroda okolo dáva jasne najavo, že leto pomaly odovzdáva žezlo jeseni: Okraje kamenistého chodníka lemujú sýtomodré trsy horca luskáčovitého . Žltnúca tráva na svahoch Slavkovského štítu a Vareškového plesa žiari kobercami kvitnúceho fialového vresu. Prechádzame cez úsek, kde letná búrková prietrž mračien strhla časť chodníka – tatranská divočina si neustále berie priestor späť. Keďže sme vyrazili skoro ráno, turistov je pomenej. Užívame si pokoj, žblnkot Studeného potoka a ranné ticho, ktoré prerušuje len šuchot našich krokov. Už z diaľky vidíme náš cieľ – skalnatý masív Svišťového štítu, ktorý stráži záver doliny ako mohutná kamenná pevnosť. 🐐 Zbojnícka chata, kamzíčie jasle a vykŕmený svišť Okolo desiatej hodiny prichádzame k Zbojníckej chate . Krátky oddych na terase, teplý horský čaj s citrónom a pokračujeme ďalej po modrej značke smerom na sedlo Prielom. Tu sa začína to pravé tatranské divadlo: Priamo pri chodníku sa pokojne pasie stádo kamzíkov aj s tohtoročnými mláďatami. Zvyknuté na rešpektujúcich turistov si nás zvedavo obzerajú, kým malé kamzíčatá s neuveriteľnou ľahkosťou skáču po kolmých balvanoch. O pár desiatok metrov ďalej spod skaly vykukne poriadne vypasený svišť. Usilovne hryzie posledné steblá trávy – zima vo výške dvetisíc metrov nepozná zľutovanie a tukové zásoby na niekoľkomesačný zimný spánok sú otázkou prežitia. 🗿 Mimo značených chodníkov: Cesta kamenných mužíkov Kráčame po oficiálnom modro značenom chodníku až do miesta, kde sa trasa prudko stáča doľava a začína stúpať do suťovísk pod sedlo Prielom. V tomto bode odbočujeme doprava na viditeľný neznačený chodník, ktorý mieri priamo do svahu Svišťového štítu. Od tohto momentu preberajú navigačnú štafetu kamenní mužíci: Chodník sa strieda so sutinovými a balvanovými poľami. Mužíci postavení z naskladaných žulových kameňov spoľahlivo ukazujú najschodnejšiu líniu cez skalné prahy a trávnaté terasy. Hoci je terén strmý, ide o čistokrvný chodecký terén bez nutnosti horolezeckého istenia či lezeckých úsekov I.–II. stupňa obťažnosti. 🚩 Vrchol Svišťového štítu : Železná trojnožka a božský pokoj S pribúdajúcou výškou sa horizont otvára. Posledné metre po skalnom hrebeni a stojíme na vrchole! Prvé, čo udrie do očí, je zvláštna kovová trojnožka ukotvená priamo v skalnom podloží. Hoci vizuálne nepôsobí najromantickejšie, ide o historický geodetický bod – svedka presného mapovania Vysokých Tatier z 20. storočia. 👁️ Panoráma, na ktorú sa nezabúda Kruhové výhľady zo Svišťového štítu patria k najlepším v celých Tatrách: Priamo pred vami leží celá Veľká Studená dolina s jej početnými plesami roztrúsenými ako zrkadlá na dne kotliny. Ako na dlani máte hradbu velikánov: Gerlachovský štít, Bradavicu, Východnú Vysokú, Vysokú, Rysy, Javorové štíty aj Lomnický a Slavkovský štít. V diaľke na severe sa otvára pohľad do divokej a neprístupnej Svišťovej doliny a poľských Tatier. Najkrajší je však ten kontrast. Kým ďalekohľadom vidíme stovky hlavičiek tlačiacich sa na vrchole Rysov či na reťaziach na Východnej Vysokej, na Svišťovom štíte sedíme len my traja. Hodina ticha, rozjímania, fotenia a jedenia lepeňákov na vyhriatej tatranskej žule prebehne ako jediná minúta. Je to pocit čistého raja. ❄️ Prečo nie je Svišťový štít značený a čo v zime? Svišťový štít je pri svojej výške 2383 m n. m. jedným z najľahšie dostupných tatranských štítov v rýdzo chodeckom teréne. O to viac mnohých prekvapuje, prečo naň nevedie oficiálna turistická značka KST. Ochrana prírody a TANAP: Dôvodom je predovšetkým ochrana krehkého vysokohorského biotopu svišťov a kamzíkov v závere doliny a regulácia masového turizmu. Podľa Návštevného poriadku TANAP-u je pohyb mimo značených chodníkov v letnej sezóne vyhradený pre organizovaných horolezcov a túry s horským vodcom. Skialpový raj v zime: V zimnom období a na jar patrí Svišťový štít a blízke Svišťové sedlo k najobľúbenejším skialpinistickým trasám vo Veľkej Studenej doline s fantastickým zjazdom okolo Zbojníckej chaty. Zostupujeme tou istou trasou späť. Nohy už v závere doliny cítia každý kameň, no hlava je vyčistená na maximum. 🧭 Praktický súhrn trasy Trasa: Starý Smokovec ➔ Hrebienok ➔ Magistrála ➔ Veľká Studená dolina ➔ Zbojnícka chata ➔ odbočka pod Prielomom ➔ Svišťový štít . Dĺžka: cca 17,5 km Prevýšenie: +1 150 m / -1 150 m Čas: 7:00 až 8:00 hodín celkovo Náročnosť: Vysokohorská náročná túra . ❓ Často kladené otázky Je výstup na Svišťový štít technicky náročný? Fyzicky ide o poctivú celodennú vysokohorskú túru, no technicky patrí medzi najľahšie dostupné štíty nad 2 300 metrov. Neobsahuje žiadne lezecké pasáže ani reťaze – ide o chôdzu po skalnom a sutinovom teréne. Čo znamená kovová konštrukcia na vrchole? Ide o starý geodetický triangulačný bod , ktorý v minulosti slúžil kartografom na presné optické vymeriavanie a mapovanie výšok tatranských vrcholov. Kedy je najlepší čas na tento výstup? Najkrajším obdobím je prelom augusta, septembra a októbra. Vtedy býva najstabilnejšie počasie, kvitnú vresy a horce a ranné teploty ponúkajú krištáľovo čistú viditeľnosť bez letných búrok z tepla. Dá sa na trase doplniť voda a jedlo? Áno, ideálnym bodom je Zbojnícka chata , ktorá je otvorená celoročne a ponúka teplé polievky, jedlá, čaj aj nápoje. Príspevok Výstup na Svišťový štít: Tatranský raj ticha, kde stretneš viac kamzíkov než ľudí zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.