Žijeme v dobe takzvanej rýchlej módy. Ako je možné ju poraziť?

Datum: 07.07.2022

Pojem fast fashion alebo „rýchla móda“ vznikol ešte koncom minulého storočia. Ľuďom, ktorí boli zvyknutí na novú kolekciu každú sezónu, začali známe značky ponúkať stále nové a moderné kúsky.

Žijeme v dobe takzvanej rýchlej módy

To, čo sa nosilo minulý rok tak už viac nebolo „in“. Zvýšil sa dopyt, čím sa zvýšila aj výroba. Takýto trend však nie je udržateľný pre našu planétu večne.

V posledných rokoch sa téma ochrany životného prostredia stáva vo svete stále viac aktuálnou. Hovorí sa o nadmernej výrobe jednorazových plastov, recyklácii odpadu, zvýšených emisiách či o globálnom otepľovaní. Je priveľa dôvodov, ktoré zapríčiňujú ničenie našej planéty. Napadne však bežného spotrebiteľa, že na vine môže byť aj jeho oblečenie?

V súčasnosti je odevný priemysel po ropnom priemysle druhým najviac znečisťujúcim priemyslom vo svete. Výroba textilu vygeneruje viac skleníkových plynov než letecká a námorná doprava dohromady. Výroba odevov má nielen negatívny ekologický dopad, ale i etický. Za krásnym oblečením sa často skrýva dehonestujúce zaobchádzanie s pracovníkmi, či dokonca detská práca. Odhaduje sa, že v rámci módneho reťazca pracuje až 170 miliónov detí. Nevynímajúc zdravotné riziká a znečistenie životného prostredia už pri samotnej výrobe oblečenia. Je to napríklad využívanie pesticídov pri výrobe bavlny, tvorba emisií, používanie chemikálií pri farbení oblečenia, znečisťovanie vôd týmito chemikáliami, či znečisťovanie oceánov mikroplastami. Jedným z problémov je aj oblečenie, ktoré končí na skládkach, kde jeho rozklad môže trvať stovky rokov.

Aká je skutočná cena oblečenia?

  • Z jednej továrne sa ročne vyvezie v priemere až 80 biliónov kusov oblečenia.
  • Na výrobu jedného trička je potrebných 2720 litrov vody. To je množstvo vody, ktoré vypije jeden človek približne za 3 roky.
  • Na výrobu jedných riflí sa spotrebuje 757 litrov vody, čo predstavuje až 285 spŕch.
  • 95 % vyhodeného oblečenia je možné zrecyklovať alebo upcyklovať.
  • Spotreba oblečenia vyprodukuje 1,5 tony oxidu uhličitého na domácnosť ročne.

Je vôbec možné znížiť spotrebu oblečenia a tým aj zredukovať jeho výrobu?

Alternatívnych spôsobov ako získať, či sa zbaviť oblečenia ekologickým spôsobom existuje niekoľko. Okrem známeho nakupovania v second handoch si dnes môžu ľudia zaobstarať zaujímavé kúsky do svojho šatníka pomocou internetových bazárov, búrz či prostredníctvom zapožičania. Odovzdať oblečenie môžu i v charite, či zberných kontajneroch, odkiaľ sa odevy dostanú k ľuďom z najchudobnejších vrstiev alebo ľuďom bez domova.

Jedným z menej škodlivých spôsobov obliekania je model prenájmu. Je to vhodné najmä pri detskom oblečení, ktoré netrpí ťažkým opotrebením, keďže z neho deti rýchlo vyrastú.

Na Slovensku už fungujú spoločnosti, ktoré takúto službu prenájmu oblečenia poskytujú. Hoci sa zameriavajú prevažne na detské oblečenie, v budúcnosti sa plánuje rozšíriť portfólio aj na dospelých. Samotné oblečenie je rozdelené do balíčkov podľa aktuálneho ročného obdobia. Prenajať je ho možné na mesiac alebo aj na dlhšie obdobie. Je ušité zo 100 % prírodnej bio bavlny. Pri pestovaní bavlny neboli použité žiadne umelé hnojivá ani pesticídy. Bavlna je zbieraná ručne a tým je na dotyk príjemnejšia a jemnejšia. Nie je farbená, vlákno rastie prirodzene v odtieňoch hnedej, krémovej a zelenej. Takto prenajímané kúsky sú samozrejme po každom použití dôkladne vypraté a vyčistené pomocou ekologicky šetrných bio/eko pracích prostriedkov.

Každý z nás sa môže zamyslieť, či naozaj potrebuje stále nové a nové oblečenie alebo siahne po niektorej z možností, ktoré zabezpečia lepšie životné prostredie pre ďalšie generácie. Zároveň ušetríte čas, miesto a peniaze, ktoré môžete investovať do niečoho podstatnejšieho.

 

 

 

Čítané: 352 x